Preskočiť na menu Preskočiť na obsah Preskočiť na pätičku

ÚHP: Viac civilistov v policii je jednou z ciest k vyššej hodnote za peniaze

Aktualizované dňa: 20.07.2023 09:00

Najnovšia revízia výdavkov Policajného zboru sa okrem samotných výdavkov zamerala na počet a štruktúru policajtov aj prácu polície ako celku. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) v nej navrhuje 12 opatrení, ktoré môžu zlepšiť fungovanie polície a zvýšiť kvalitu policajných služieb pre občanov.

Opatrenia navrhujú okrem iného upraviť štruktúru zamestnanosti a rozdelenie policajtov, sprehľadniť systém odmeňovania a zaviesť hodnotenie kvality policajných služieb. „Táto analýza ukazuje, že revízie výdavkov nie sú automaticky len o hľadaní priestoru na úspory. Kvalita policajných služieb sa dá zvýšiť napríklad správnym rozložením síl v regiónoch a po vzore iných krajín aj zavedením verejného hodnotenia práce polície,“ hovorí riaditeľ ÚHP Martin Haluš.

Počet zamestnancov polície na Slovensku je podľa analýzy porovnateľný s okolitými krajinami. V oblasti zamestnanosti je výzvou najmä štruktúra. „Pozície, pri ktorých zamestnanci nepotrebujú špeciálne policajné oprávnenia a vzdelanie navrhujeme obsadzovať civilnými pracovníkmi,“ vysvetľuje analytik ÚHP Patrik Pružinský.

Podľa analýzy ÚHP existuje minimálne 900 pozícií, ktoré by mohli obsadiť pre štát lacnejší civilní zamestnanci. Patria k nim napríklad administratívni pracovníci, spojovatelia, IT špecialisti alebo personalisti. Títo zamestnanci majú nárok na policajné benefity vrátane výsluhového dôchodku, ktoré patria policajtom ako kompenzácia za rizikové povolanie. V Dánsku alebo Fínsku tvoria civilisti 30 % z celkovej zamestnanosti v polícii, priemer krajín V3 je 22 %, na Slovensku je to len 15 %.

Dôvera verejnosti v políciu je na Slovensku druhá najnižšia v EÚ a jedným z dôvodov môže byť aj nízka informovanosť verejnosti o práci polície a jej výsledkoch. “Navrhujeme zaviesť komplexný systém hodnotenia policajných služieb, ktorý by sa okrem iného zameral na meranie postojov verejnosti k práci polície a viktimizácie, teda aj nenahlásenej kriminality,“ dodal Pružinský. ÚHP odporúča, aby takéto hodnotenie prebiehalo každoročne a bolo verejne dostupné. Súčasťou hodnotenia by mal byť aj prieskum verejnej mienky, ktorý by realizovala niektorá z výskumných agentúr.

Revízia sa venuje aj regionálnemu rozloženiu policajtov, ktoré je podľa analytikov ÚHP vzhľadom na objem a charakter kriminality v jednotlivých obvodoch nerovnomerné. Až štvornásobné rozdiely v počte prípadov na policajta majú za následok výrazné rozdiely v dĺžke a úspešnosti objasňovania prípadov. Riešením  by mohlo byť zavedenie metodiky pre alokáciu policajtov, ktorá by okrem iného reagovala aj na socio-ekonomické zmeny v spoločnosti ako sťahovanie z vidieckych oblastí do veľkých miest.

Policajti na Slovensku zarábajú porovnateľne s okolitými krajinami. Systém odmeňovania je však v Policajnom zbore neprehľadný, existuje 20 rôznych príplatkov. Revízia odporúča zaviesť jasnejšie pravidlá pre priznávanie niektorých z nich. Napríklad príspevok na bývanie je vyplácaný nesystémovo a poberajú ho všetci policajti, pritom by mal odrážať vyššie náklady na bývanie napríklad v krajských mestách. “Úprava pravidiel pre priznávanie príspevku na bývanie by mohla čiastočne zvýšiť záujem o prácu v polícii vo veľkých mestách, kde  podľa Policajného zboru klesá počet vhodných kandidátov na prijatie do služieb polície,“ doplnil Pružinský.

Ďalšie odporúčania ÚHP:

  • Posilniť prevenciu kriminality a využívať alternatívne metódy prevencie (napr. práca s komunitou, rómske hliadky, osveta).
  • Znížiť počet vedúcich pracovníkov v policajnom zbore z 13 % na 10 % z celkového počtu policajtov.
  • Zlúčiť odbory železničnej a poriadkovej polície.
  • Preskúmať možnosti prenesenia úloh mýtnej polície na Národnú diaľničnú spoločnosť.

- Analýza spolu s dátovou prílohou je na stránke https://bit.ly/UHP_revizie.
- Link na samotnú analýzu: https://bit.ly/revizia_PZ.  

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR