Brexit

Aktiváciou článku 50 Zmluvy o EÚ zo strany Spojeného kráľovstva sa 29. marca 2017 prvýkrát v histórii EÚ začal proces vystúpenia členského štátu z EÚ. Ide o bezprecedentné rokovania, ktoré sú svojím rozsahom, povahou a komplexnosťou mimoriadne náročné pre obe strany - EÚ aj Spojené kráľovstvo. Aktivácia článku nadväzovala na referendum z 23. júna 2016 kedy za odchod hlasovalo 51,9 percenta voličov, zostať chcelo 48,1 percenta ľudí. Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu 29. marca 2019.

Koordinácia Brexitu na národnej úrovni

Ministerstvo financií sa zúčastňuje Medzirezortnej koordinačnej skupiny (MKS) pre brexit na úrovni štátnych tajomníkov, Medzirezortnej pracovnej skupinu pre brexit na úrovni generálnych riaditeľov a siete rezortných koordinátorov. MKS vytvára platformu pre horizontálne strategické diskusie a priestor pre komunikáciu so sociálnymi partnermi, mimovládnym sektorom, podnikateľským sektorom  a akademickou obcou o národných pozíciách k priebehu a výsledkom rokovaní.

Aktuálny stav 

25. novembra sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Európskej rady podľa čl. 50, na ktorom sa dosiahla politická dohoda o vystúpení UK z EÚ a schválila politická deklarácia k budúcim vzťahom EÚ – UK. Lídri zdôraznili veľmi špecifický vzťah UK s EÚ a deklarovali záujem na čo najužšej spolupráci v ekonomickej oblasti ako aj v otázkach bezpečnosti a obrany. Na druhej strane je stále potrebné pokračovať v prácach na internej pripravenosti EÚ27 na Brexit, či už na základe dohody alebo bez dohody. Po zasadnutí vo formáte EÚ27 prebehlo stretnutie s Theresou May, kde sa lídri zhodli na tom že dojednaný výsledok je ten najlepší možný.

Na ťahu je Spojené kráľovstvo - britský parlament však odložil hlasovanie o aktuálnom znení dohody o vystúpení naplánované na 11.12. na neurčito. Rovnaký text dohody bude následne predmetom  schvaľovania Európskeho parlamentu (podľa A. Tajaniho vo februári alebo marci). Následne je možné pristúpiť k riadenému vystúpenie UK a to 29. marca 2019.

Obe strany sa v dokumente zaviazali k čo najužšiemu obchodnému partnerstvu v oblasti výmeny tovarov. Budúce obchodné vzťahy ale zároveň musia rešpektovať integritu jednotného trhu EÚ. To znamená, že Únia definitívne nepristúpi na pôvodný plán Mayovej kabinetu (Chequers plan), ktorý chcel zachovať slobodu pohybu tovaru, ale odmietal voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu.

 Súčasťou dohody sú hlavné oblasti vystúpenia dohodnuté už dávnejšie (finančné vyrovnanie, práva občanov, ďalšie otázky vystúpenia, prechodné obdobie a vykonávanie dohody) a 3 protokoly venované Gibraltáru, Cypru a Severnému Írsku. Po schválení dohody o vystúpení na Európskej rade je ešte nutné aby bola dohoda schválená britským ako aj európskym parlamentom, následne Británia riadne opustí EÚ 29. marca 2019.

Kompetencie v gescii MF SR

Pod kompetenciu MF patrí, okrem dosiahnutia dohody na finančnom vyrovnaní, aj daňová oblasť a finančné služby. Tie však budú predmetom diskusií až po dosiahnutí dohody o vystúpení, teda v kontexte budúcich vzťahov s UK.

Daňová a colná politika

Na úrovni EÚ bude potrebné riešiť uplatňovanie všetkých relevantných smerníc EÚ v oblasti priamych danírozhodnutí Rady (v rámci ktorých sa v oblasti priamych daní upravili vzťahy pre oblasť automatickej výmeny informácií s Monakom, San Marínom, Andorrou, Lichtenštajnskom a Švajčiarskom), kde v súčasnosti UK figuruje ako členský štát EÚ.

Zo strategického hľadiska v kontexte boja proti daňovým podvodom a únikom je potrebné zabezpečiť kontinuálnu administratívnu spoluprácu s UK, ktorá je do veľkej miery pokrytá v rámci medzinárodných bilaterálnych (napr. zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia/zmluvy o výmene informácií na daňové účely) a multilaterálnych právnych nástrojov uzavretých na úrovni OECD.

Výšku zdanenia v UK a prípadné zníženie sadzby dane na úroveň nižšiu ako je v krajinách EÚ (potenciálny daňový raj) bude potrebné hodnotiť v rámci skríningového procesu EÚ voči tretím krajinám (UK), ktoré pri nesplnení niektorého z kritérií v oblasti transparentnosti, spravodlivého zdaňovania a implementácie anti-BEPS opatrení alebo odmietnutí spolupráce a dialógu, budú mať za následok zaradenie na zoznam EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií.

Z dlhodobého hľadiska sú colnoprávne vzťahy s UK priamo závislé od podoby obchodnopolitických vzťahov medzi UK a EU27, ktoré môžu variovať od zachovania colnej únie (málo pravdepodobné) až po situáciu, že sa bude na UK hľadieť ako na akýkoľvek iný tretí štát, potenciálne s dohodou o voľnom obchode.    

Finančné služby

Napriek tomu, že Brexit predstavuje príležitosť pre členské krajiny EÚ profitovať z redistribúcie niektorých poskytovateľov finančných služieb a na to naviazaných služieb, nie je podľa nášho názoru žiaduce, aby došlo k šokovému prechodu. Naopak s cieľom minimalizovať negatívne dopady na finančné trhy EÚ a v konečnom dôsledku na hospodárstvo a finančnú stabilitu EÚ, je v oblasti finančných služieb vhodné zaujať pragmatický a kooperatívny prístup medzi EÚ a UK.

V oblasti finančných služieb nepredpokladáme priamy negatívny vplyv Brexitu na slovenský bankový sektor a kapitálový trh. Slovenské finančné inštitúcie nie sú významným spôsobom napojené na UK. Práve to nám v tejto oblasti umožňuje zaujať strategický, konštruktívny a flexibilný prístup, avšak pod podmienkou dodržania záväzkov, vyplývajúcich z dohody o vystúpení UK. 

V tejto spojitosti však považujeme za dôležité zdôrazniť, že regulačným cieľom EÚ je vytvorenie spoločného trhu s finančným službami, pri dodržiavaní základných princípov v oblasti finančnej stability, ochrany investora/klienta a trhovej integrity. Priamym dôsledkom BREXITu bude, že UK nebude viac viazané acquis (strata passportingu - ergo práva poskytovať finančné služby v priestore EÚ27 a vice-versa). Z tohto pohľadu bude UK braná ako tretia krajina, čo jej nebude umožňovať vykonávanie činností ako je tomu v súčasnosti.

Za kľúčové oblasti, v ktorých si vieme predstaviť zvýšený záujem o spoluprácu je oblasť finančných inovácií. Rozvoj spolupráce a implementácia nových hi-tech technológií (tzv. FinTech) v oblasti finančných služieb predstavuje z hľadiska veľkosti nášho trhu, digitalizácie služieb, dostatočnej úrovne vzdelania, dostupnosti internetu atď. zaujímavý trh pre FinTech spoločnosti na prvotné zavádzanie inovácií do praxe.

Z pohľadu EÚ27 vnímame ako hlavné riziká fragmentáciu služieb, s tým súvisiace možné zdražovanie produktov, komplikácie pri prenose a zdieľaní dát a tiež nedostatočná úroveň potrebnej infraštruktúry vnútri EÚ27.

Finančné vyrovnanie

UK bude aj v rokoch 2019 a 2020 (počas platnosti tzv. prechodnej fázy, viď nižšie) považované za členský štát a jeho príspevky sa budú naďalej riadiť aktuálnymi predpismi. Po roku 2020 budú príspevky UK (vyrovnanie záväzkov pochádzajúcich z aktuálneho viacročného finančného rámca 2014-2020) považované za iné príjmy rozpočtu EÚ a ich výška bude určená pri zverejnení návrhu EK k rozpočtu daného roka.

Konečný termín pre ukončenie prechodnej fázy je 31. december 2020. Británia bude počas prechodného obdobia naďalej uplatňovať európsku legislatívu, ako keby bola členským štátom Únie. UK bude mať pozíciu tretej krajiny a po 30. marci 2019 sa už nebude môcť zúčastňovať na rozhodovacom procese EÚ.

Užitočné odkazy:

Ministerstvo zahraničných vecí - informácie pre občanov ohľadne Brexitu

Vláda Spojeného kráľovstva - informácie

Európska komisia - informácie

Text Dohody o vystúpení odsúhlasený na úrovni vyjednávačov

Náčrt politickej deklarácie k budúcim vzťahom

Spoločná správa vyjednávačov o dosiahnutom pokroku