Preskočiť na menu Preskočiť na obsah Preskočiť na pätičku

Slovenská rozpočtová politika je zodpovedná

Aktualizované dňa: 19.10.2005 06:00

(Reakcia na článok exministerky financií Brigity Schmögnerovej -
Rozpočet: za peknými číslami sú silné riziká, 15.10.2005; Pravda)

Nikdy som nepochyboval o tom, že Brigita Schmögnerová významne prispela k súčasnému úspechu slovenskej ekonomiky, a to najmä tým, že realizovala reštrukturalizáciu a privatizáciu finančného sektora. Vážil som si aj jej čestnosť. A naopak, nikdy som si nerobil ilúzie o jej odbornosti v oblasti rozpočtovej politiky. Po prečítaní článku „Rozpočet: za peknými číslami sú silné riziká“, je zrejmé, že ani tri roky v zahraničí jej odbornosti v rozpočtovej politike nepomohli. Ešte viac ma však mrzí, že teraz musím pochybovať už aj o jej čestnosti.

Podľa bývalej ministerky financií bol „rozpočet na rok 2002 zodpovedne zostavený a schválený, ale schodok na jeho konci podstatne prekročil predpoklad“. Inak povedané: ja som rozpočet pekne pripravila, ale keď ma v januári 2002 vyhodili, všetko sa pokazilo. Problém je v tom, že do roku 2003 vlastne nikdo nevedel, aký je skutočný vývoj verejných financií. Nebol totiž pripravovaný rozpočet verejných financií v štandarnej metodike ESA95, ale len štátny rozpočet v hotovostnej metodike. To prirodzene umožňovalo manipulovať s údajmi, napríklad prostredníctvom poskytovania štátych záruk či využívaním privatizačných príjmov. Táto nešťastná prax skončila okamžite po nástupe terajšej vlády. V rozpočte na rok 2002 však deficit verejných financií v metodike ESA95 nebol vôbec definovaný. A hotovostný deficit štátneho rozpočtu? Ten bol predsa o takmer 1 mld. Sk nižší ako bolo rozpočtované.

„Ako vždy existujú pochybnosti o odhade príjmov štátneho rozpočtu, ako aj o jeho východiskách“, napísala B. Schmögnerová.  Zaujímavé. Základné makroekonomické parametre aj úroveň daňových príjmov sú ešte pred finalizáciou rozpočtu posudzované renomovanými odborníkmi v dvoch výboroch. Ich názory sú súčasťou rozpočtu a všetky podrobnosti sú zverejnené na internetovej stránke MF. Podľa týchto odborníkov sú základné parametre rozpočtu realitické, a to isté potvrdzujú aj medzinárodné inštritúcie – EK, OECD, MMF a ratingované agentúry. A nikto z nich nespochybňuje ani reálnosť rozpočtovaného deficitu. Áno, je to podstatný rozdiel od situácie spred piatich rokov. V čom konkrétne vidí bývalá ministerka „silné riziká“ v rozpočte na rok 2006, som sa, žiaľ, nedozvedel.

Podľa B. Schmögnerovej je prirodzené, že vládna koalícia urobí všetko preto, aby sa udržala pri moci, vrátane prekročenia plánovaného deficitu. Realita je však na Slovensku, našťastie, iná. Vláda aj vo volebnom roku znižuje deficit verejných financií o 0,5 percenta HDP a navrhuje aj viaceré nepopulárne opatrenia, ako je obmedzenie stavebného sporenia, či zvýšenie dane z tabaku a liehu. Naozaj sa nedá jedným dychom vyčítať prílišnú tvdrosť rozpočtovej politiky, a zároveň kritizovať jej populizmus.

Podľa exministerky je ešte vážnejšie to, čo sa robí s ostanými zložkami verejného rozpočtu. Ako príklad uvádza rozpočty samospráv. Naozaj nerozumiem. Samosprávy získajú v roku 2006 o 5 mld. Sk viac ako bola dohoda, ktorú s nimi vláda urobila vlani na jeseň pri schvaľovaní fiškálnej decentralizácie.  Samosprávy sú podľa môjho názoru najväčšími víťazmi rozpočtu na rok 2006. Bývalá ministerka ďalej tvrdí, že školstvo je „dlhodobo neúnosne poddimenzované“. Je faktom, že vysoké školy budú mať v roku 2006  z verejných zdrojov o 55 percent viac ako v roku 2002. Teší ma, že v tomto aj budúcom roku výrazne vzrastú platy učiteľov v regionálnom školstve a tiež to, že školy sa už nezadlžujú tak, ako v minulosti. Určite by som rád videl vo financovaní školstva ešte viac zdrojov. Nemôže byť však pochybnosť o tom, že situácia je podstatne lepšia ako pred piatimi rokmi.

B. Schmögnerová tvrdí, že sa zakrýva situácia Sociálnej poisťovne, čo „nie je dobrá známka pre vládu, ani pre jej mnohých domácich a zahraničných analytikov“. Deficit verejných financií v roku 2007 dosiahne podľa predloženého rozpočtu tri percentá HDP, a to už vrátane nákladov penzijnej reformy. Preto naoazj nerozumiem, prečo by sa mala presmerovať časť odvodov z druhého do prvého piliera. Práve vytvorenie silného druhého piliera pripraví verejné financie na starnutie Slovenska v budúcich desaťročiach. Faktom je, že v budúcnosti budú potrebné úpravy parametrov prvého piliera. To však nikto nezakrýva, práve naopak.

MF to napísalo a zverejnilo v mnohých dokumentoch. Tie však bývalá ministerka financií v posledných rokoch zrejme nemá čas čítať. Škoda. Možno by sa dozvedela, prečo medzinárodné inštitúcie považujú slovenskú rozpočtovú politiku za zodpovednú.

Vladimír Tvaroška
štátny tajomník ministerstva financií