Každý Slovák ročne skonzumuje takmer 50 kg cukru

Aktualizované dňa: 11.01.2019 13:05

V celkovej spotrebe cukru a výrobkov z neho figuruje Slovensko na prvých priečkach v rámci krajín OECD. Kým v roku 1993 sme v porovnaní so susednými krajinami mali najnižšiu spotrebu cukru, o 20 rokov neskôr sme sa „precukrili“ na prvé miesto (49,7 kg na obyvateľa). Nadmerná spotreba cukru a umelých sladidiel vedie podľa odborníkov nielen k obezite, ale spôsobuje aj ďalšie vážne zdravotné problémy ako diabetes 2. typu, metabolický syndróm, kardiovaskulárne ochorenia, zubný kaz či depresiu.

Vysoký príjem cukrov v jedlách a nápojoch vedie k nadváhe a obezite, čo nie je len estetický, ale hlavne závažný zdravotný problém. V súčasnosti je známych viac ako 200 ochorení súvisiacich s obezitou. Vedie napríklad k zvýšeniu výskytu cukrovky 2. typu až o 75%, vysokého krvného tlaku o 50% a srdcovo-cievnych ochorení ako je napríklad infarkt či mozgová príhoda o 33%. Obezita tiež môže mať za následok poškodenie pečene ako aj zvýšený výskyt niektorých nádorových ochorení ako napríklad rakovinu prsníka, prostaty, hrubého čreva alebo obličiek. Nadváha a obezita vedú takisto k zníženiu obranyschopnosti organizmu a horšiemu zvládaniu infekcií.

Odhaduje sa, že obezita stojí naše zdravotníctvo 90 – 245 mil. eur ročne. Ak pripočítame aj nepriame náklady na liečbu pridružených ochorení, môže táto suma predstavovať až 700 mil. eur, t. j. až 20 % celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Za nadmernou spotrebou cukru sú podľa expertov najmä sladené nealkoholické nápoje. Ich spotreba na Slovensku za posledných 20 rokov dramaticky stúpla - takmer trojnásobne – zo 42 litrov na obyvateľa v roku 1998 na 111 litrov na obyvateľa v roku 2017. Niektoré sladené nápoje obsahujú päť až sedem kociek cukru na jeden pohár.

Vysoká spotreba cukru pritom spôsobuje množstvo zdravotných problémov nielen u dospelých, ale aj u detí. Výskyt obezity na Slovensku má jasný rastúci trend. Na Slovensku trpí obezitou 22 % dospelého obyvateľstva, obéznych adolescentov je 7 % . Horšie výsledky dosahujú deti, obezitou trpí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) až 11 %.

Najvyšší výskyt obezity a diabetu 2. typu je pritom v rámci EÚ v skupinách obyvateľov s najnižším vzdelaním a príjmom v najchudobnejších oblastiach. S poklesom príjmu sa totiž energeticky bohaté potraviny s nízkou nutričnou hodnotou stávajú racionálnou voľbou, pretože sú najdostupnejším spôsobom na zabezpečenie denného príjmu kalórií za dostupné ceny.

Vzhľadom na negatívne dôsledky nadmernej spotreby nezdravých potravín odporúča WHO zavádzanie daní na nezdravé potraviny a nápoje. K máju 2018 malo takúto daň zavedenú 14 z 36 krajín OECD.

Dane môžu prispieť k zdraviu obyvateľstva viacerými spôsobmi. Vyššie ceny povedú k nižšej spotrebe, spotrebitelia budú motivovaní, aby sa rozhodli pre zdravšie nápoje. Výrobcovia v odvetví nealkoholických nápojov preformulujú výrobky s cieľom znížiť obsah pridaného cukru, a teda aj daň. Pri cukre, podobne ako pri cigaretách a alkohole, sú dôvodom pre zavedenie spotrebnej dane aj negatívne externé náklady, ktoré nenesú len samotní spotrebitelia, ale zdravotníctvo financované z verejných zdrojov.

Po zavedení dane v Maďarsku v roku 2012 klesol predaj zdaňovaných nezdravých potravín v priemere o 27%. V Mexiku dokázala daň na sladené nápoje (zavedená v roku 2014) znížiť ich spotrebu o 12 % za jediný rok. Daň by však podľa WHO mala byť súčasťou komplexného preventívneho programu verejného zdravotníctva.

 

Tlačový odbor

Ministerstvo financií SR