Analytici Inštitútu finančnej politiky na MF SR sa pozreli na fenomén tzv. cépečkárov

Aktualizované dňa: 04.04.2019 12:55

Trvalý pobyt na východe a práca v Bratislave? Na Slovensku nič nezvyčajné. Obvykle sa mimo svojho trvalého pobytu zdržuje takmer každý desiaty Slovák. Najviac ľudí prichádza do krajských miest a priemyselných parkov. Pohyb je hlavne za štúdiom a za prácou. Otázkou je, či a aké to má ekonomické dôsledky.

Analytici Inštitútu finančnej politiky na MF SR sa pozreli na fenomén tzv. cépečkárov (cezpoľní obyvatelia ktorých trvalé bydlisko sa odlišuje od miesta obvyklého pobytu). Analyzovali tzv. obvyklý pobyt, ktorý hodnovernejšie odzrkadľuje centrum ekonomického života a toky obyvateľstva, ako trvalý pobyt. Najväčší rozdiel medzi identifikovaným obvyklým a trvalým pobytom je predovšetkým v krajských mestách, ktoré pôsobia ako spádové oblasti pre okolie. „Na základe údajov o občanoch z administratívnych dát (najmä vlastníctvo nehnuteľnosti a škola detí) sme pomocou štatistických metód odhadli hypotetické centrum aktivity občana, ktoré reprezentuje obvyklý pobyt“, uviedol analytik IFP a spoluautor analýzy Peter Harvan.

Podľa výsledkov sa obvykle mimo svojho trvalého pobytu zdržuje takmer každý desiaty Slovák. Celkový počet osôb na Slovensku, ktoré majú odlišný trvalý a obvyklý pobyt, je 461 tisíc (9 %). Najvyšší prílev obyvateľov má Bratislava, a to až 66 tisíc. Okrem krajských miest sa medzi ekonomické centrá radia obce s priemyselným parkom, ako je Lozorno alebo Galanta. Trvalý pobyt teda nemusí vždy odzrkadľovať reálne miesto, kde sa ten ktorý človek nachádza väčšinu roka.

Vyšší odhad obyvateľov v krajských mestách ešte viac zvýrazňuje výzvu efektívneho výkonu samosprávy a zároveň  by ovplyvnil aj prerozdelenie príjmov z DPFO. Pri menšom počte občanov v týchto obciach je priestor na zefektívnenie ešte väčší. Krajské mestá bez Bratislavy by zaznamenali nárast v priemere o 4,3 % (11 mil. eur) na úkor najmä malých obcí, pričom súčasné nastavenie prerozdeľovania DPFO už zohľadňuje ekonomické centrá prostredníctvom tzv. veľkostného koeficientu. Najvýraznejší nárast by mala Bratislava, kde by ročné príjmy z DPFO vzrástli o 14 % (34 mil. eur ).

Spomedzi krajov je hlavným magnetom Bratislavský kraj so silnou dominanciou hlavného mesta, kam smerujú ľudia zo všetkých krajov. Najvýraznejší príliv je z Trnavského kraja, kde bude pravdepodobným dôvodom dochádzanie do práce. V rámci regionálnej migrácie sú najvýraznejšie toky medzi Košicami a Prešovom, ktoré presahujú odlev do hlavného mesta. Hlavnými dôvodmi presunu obyvateľov medzi mestami je dochádzanie za prácou alebo štúdium. V krajských mestách sídlia univerzity, ktoré priťahujú študentov a ponúkajú viac pracovných príležitostí a vyššie mzdy. Negatívny rozdiel medzi trvalým a obvyklým pobytom je v satelitných obciach, ktorých obyvatelia pôsobia v prislúchajúcich mestách.

Kompletnú analýzu nájdete tu:
https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/komentare/komentare-z-roku-2019/nova-web-stranka.html

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR