Späť Verzia pre tlač

Akčný plán pre finančné služby

aktualizované dňa: 11. 11. 2005

 

Integrácia európskych finančných trhov je prezentovaná ako jedna z hlavných priorít EÚ. Odstránenie fragmentácie finančných trhov by malo priniesť výhody podnikom, investorom a aj spotrebiteľom. Spoločnosti tak jednoduchšie získajú kapitál v iných členských štátoch a pracovníci budú mať možnosť pristúpiť do penzijného fondu spravovaného spoločnosťou v inom členskom štáte. Väčšia konkurencia povedie k lacnejšiemu kapitálu, čo následne podporí hospodársky rast a zamestnanosť. Na tému pozitívnych dopadov integrácie na kapitálových trhoch vzniklo veľké množstvo štúdií, ktoré sa viac či menej snažili kvantifikovať možné prínosy. Toto otvorenie trhu však musí ísť ruka v ruke so silnejším kontrolným a regulačným systémom, aby sa zamedzilo nestabilite trhu a podvodom.

Snahy o tvorbu integrovaného trhu kapitálu s vysokou alokačnou a operačnou efektívnosťou však nie sú ničím novým. Integrácii na finančných trhoch naprieč Európou sa venovala už Biela kniha o dokončení vnútorného trhu z roku 1985. V nadväznosti na to bola veľmi významná druhá direktíva o koordinácii bankových činností vychádzajúca z princípu „vzájomného uznávania bankových licencií“ a zaisťujúca jednotný pas pre banky poskytujúce služby na európskej úrovni. V roku 1993 bola prijatá prvá direktíva o investičných službách. Integrácia finančných trhov sa stala hlavnou politickou prioritou Únie na summitu v Cardiffe v roku 1998. Hlavy štátov tu konštatovali, že napriek snahám existuje stále veľký priestor pre prehlbovanie integrácie. V roku 1998 tak bol prijatý akčný plán rizikového kapitálu zameraný na odstraňovanie inštitucionálnych, regulačných a daňových bariér a na podporu financovania dynamicky sa rozvíjajúcich malých a stredných podnikov. Komisia naviac dostala za úlohu zamerať sa na možnosti ďalšieho prehĺbenia integrácie na trhu s kapitálom a na summite v Kolíne nad Rýnom v roku 1999 tak mohol byť prijatý dokument Zavádzanie rámca pre finančné trhy – akčný plán. Jeho význam spočíval predovšetkým v ustanovení základných priorít:

  • Dokončenie jednotného korporátneho trhu finančných služieb – uľahčiť emisiu a obchodovanie s cennými papiermi podporou trhových procesov (aliancie medzi burzami, modernizácia platobných a zúčtovacích systémov). Zaručiť tak vyššiu likviditu trhu a vznik trhov s rizikovým kapitálom. Navrhované opatrenia boli konkrétne zamerané na odstránenie bariér pri „obstarávaní kapitálu“ na európskej úrovni, na podporu cezhraničného obchodu s cennými papiermi, na tvorbu jednotných požiadaviek na finančné výkazy pre spoločnosti kótované na burzách EÚ a i.

 

  • Rozvoj otvoreného a bezpečného retailového trhu finančných služieb – zaistiť zvýšenú informovanosť, transparentnosť a bezpečnosť pri cezhraničnom poskytovaní finančných služieb. Odstrániť množstvo právnych a administratívnych prekážok, ktoré bránia „bežným klientom“ nakupovať cez hranice „bežné finančné služby“ ako napr. leasing a hypotéku.

 

  • Zaistiť kontinuálnu stabilitu európskych finančných trhov – presadiť kooperáciu pri dohľade a podchytiť tým systematické a inštitucionálne riziká.

 

Integráciu predovšetkým na peňažnom trhu značne podporilo prijatie eura v roku 1999. V roku 2000 sa plne integrované efektívne finančné trhy stali jednou z priorít Lisabonského procesu. V Lisabone (apríl 2000) bol odsúhlasený aj "Akčný plán pre finančné služby (The Financial Services Action Plan – FSAP)" obsahujúci 42 opatrení legislatívneho charakteru zameraných na integrovanie národných finančných trhov do jedného celoeurópskeho trhu. Európska rada vytýčila rok 2005 ako cieľový na splnenie plánu a prijatie takmer všetkých opatrení.

Pomalý postup pri naplňovaní akčného plánu pre finančné služby viedol v júli 2000 k zostaveniu „Výboru múdrych pre reguláciu európskych trhov s cennými papiermi (Committee of Wise Men)“ pod vedením baróna Alexandra Lamfalussyho. Jeho hlavnou úlohou bolo identifikovať príčiny pomalého postupu implementácie nových noriem, zdôvodniť pretrvávajúcu fragmentáciu finančných trhov a navrhnúť príslušné opatrenia. Vo februári 2001 Výbor zverejnil finálnu správu, v ktorej doporučil ustanoviť Európsky výbor pre cenné papiere (ESC – European Securities Committee) a navrhol zmeniť legislatívny proces v oblasti cenných papierov. Nový legislatívny Lamfalussyho proces je podľa návrhu založený na 4 základných úrovniach práce:

Prvá úroveň (LEVEL 1) – rámcová legislatíva

Na prvej úrovni má dojsť k zhode v zásadných princípoch, ktoré sa stanú súčasťou návrhu smernice. Komisia vypracuje takýto návrh, ktorý schváli Rada za spolurozhodovania Európskeho parlamentu.

Druhá úroveň (LEVEL 2) – vykonávací predpis

Komisia po konzultácii s ESC požiada CESR (Committee of European Securities Regulators – Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov) o vyjadrenie sa k implementačnému opatreniu smernice. CESR má za úlohu vypracovať návrh na základe komunikácie s účastníkmi trhu, koncovými užívateľmi a spotrebiteľmi. Komisia postoj CESR preskúma a navrhne implementačné opatrenie ESC, ktorá o ňom do troch mesiacov hlasuje. Komisia potom vo finále opatrenie schváli alebo zamietne. Počas celej doby musí byť informovaný Európsky parlament, pre prípad, že by bola prekročená implementačná právomoc.

Tretia úroveň (LEVEL 3) – interpretácia

CESR formuluje spoločnú interpretáciu a zaisťuje konzistentnú implementáciu a aplikáciu. Pripravuje usmernenia a metodiku pre výkon dohľadu, ktorá však nemá formu právneho predpisu. Táto úroveň zaisťuje implementáciu s použitím bežných štandardov, doporučení a návodov.

Štvrtá úroveň (LEVEL 4) – vynucovanie a kontrola

Komisia kontroluje súlad národných legislatív s legislatívou Únie a môže zahájiť akciu proti krajine, ktorá komunitárnu legislatívu porušuje.

 

Výbor múdrych ďalej navrhol chápať ako prioritu modernizáciu emisného procesu a registráciu cenných papierov, rozšírenie princípu jednotného pasu, zavedenie spoločných účtovných štandardov. Opatrenia Výboru múdrych boli predmetom jednaní na summite v Štokholme na jar 2001. Európsky parlament mal isté výhrady proti zníženiu svojej úlohy v legislatívnom procese, a tak k finálnemu kompromisu došlo až vo februári 2002.

V novembri 2002 Európsky parlament svojím uznesením vyzval na rozšírenie určitých aspektov Lamfalussyho procesu aj na bankový sektor a sektor poisťovníctva rešpektujúc jasný záväzok Rady zaručiť vhodnú inštitucionálnu rovnováhu. Dňa 3. decembra 2002 vyzvala Rada Komisiu, aby boli na základe záverečnej správy Výboru múdrych vykonané opatrenia pre zostávajúce sektory finančných služieb.

Nová organizačná štruktúra výborov pre finančné služby bola ustanovená smernicou 2005/1/ES:

Cenné papiere a kolektívne investovanie

Bankovníctvo

Poisťovníctvo a doplnkové penzijné schémy

LEVEL2

ESC

EBC

EIOPC

LEVEL3

CESR

CEBS

CEIOPS

  • ESC – European Securities Committee – Európsky výbor pre cenné papiere
  • CESR – Committee of European Securities Regulators – Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov
  • EBC – European Bank Committee – Európsky výbor pre bankovníctvo
  • CEBS – Committee of European Banking Supervisors – Výbor orgánov dohľadu nad bankovníctvom
  • EIOPC – European Insurance and Ocupational Pension Committee – Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov
  • CEIOPS – Committee of European Insurance and Occupational Pensions Supervisors –  Výbor orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a zamestnaneckými poistnými schémami

 

V rámci Akčného plánu pre finančné služby boli okrem iných opatrení prijaté nasledovné smernice: 

  • Smernica 2001/17/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní
  • Smernica 2001/24/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií
  • Smernica 2001/107/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) s cieľom upraviť správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty
  • Smernica 2001/108/ES Európskeho parlamentu a Rady z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)
  • Smernica 2002/13/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia
  • Smernica 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách
  • Smernica 2002/65/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES
  • Smernica 2002/83/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 5. novembra 2002 o životnom poistení
  • Smernica 2002/87/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY zo 16. decembra 2002o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES
  • Smernica 2002/92/ES Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia
  • Smernica 2003/6/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu)
  • Smernica 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
  • Smernica 2003/71/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Text s významom pre EHP)
  • Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Text s významom pre EHP)
  • Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS
  • Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES
  • Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby (Text s významom pre EHP)
  • Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Text s významom pre EHP)
  • Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Text s významom pre EHP)