Späť Verzia pre tlač

Koncepcia financovania projektov podporovaných z predvstupových fondov, Prechodného fondu a Kohézneho fondu na roky 2004 - 2006

aktualizované dňa: 17. 02. 2016

1. Úvod  

V zmysle Zmluvy o pristúpení k EÚ medzi ES a kandidátskymi krajinami, podpísanej dňa  16. apríla 2003 v Aténach, je Slovenská republika oprávnená čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych operácií (štrukturálne fondy a Kohézny fond) od 1.1.2004, pričom do konca roku 2006 budú dobiehať predvstupové fondy (PHARE, ISPA[1]  a SAPARD) a Prechodný fond do roku 2008.

Efektívne  mechanizmy financovania týchto projektovo orientovaných fondov ES z rôznych zdrojov vrátane adekvátnych mechanizmov predfinancovania alebo iných  foriem podpory konečným prijímateľom, sú základným predpokladom využívania doplnkových prostriedkov z EÚ na realizáciu tých rozvojových aktivít, ktoré by z dôvodu nedostatku národných finančných zdrojov  nebolo možné uskutočniť.

Projekty predvstupových fondov, Prechodného fondu a Kohézneho fondu sú financované zo zdrojov:

a.  verejných

a.1  Európskych spoločenstiev,

a.2  Národných - štátny rozpočet, rozpočet obcí alebo vyšších územných celkov (ďalej len „verejný sektor“), prípadne iné  verejné zdroje.

b.  súkromných.

Verejný sektor sa môže zúčastniť na financovaní projektov ako prispievateľ s finančnou účasťou  alebo ako konečný prijímateľ, ktorý  zabezpečuje ich realizáciu.

ak je konečným prijímateľom subjekt zo súkromnej sféry, verejný sektor sa môže podieľať na financovaní projektu na základe princípu spoluúčasti.

Časť národných verejných zdrojov alebo zdrojov súkromného sektora môže byť nahradená finančnými zdrojmi poskytovanými národnými alebo medzinárodnými finančnými inštitúciami.

 

 2.  PRÁVNE PREDPISY A  INÉ DOKUMENTY VZŤAHUJÚCE SA NA  FINANCOVANIE PREDVSTUPOVÝCH FONDOV, PRECHODNÉHO FONDU A  KOHÉZNEHO FONDU

2.1.  Prehľad  medzinárodných  zmlúv,  právnych  noriem  a relevantných  dokumentov Európskych spoločenstiev

 

Dokumenty ES spoločné pre predvstupové fondy, Prechodný fond a Kohézny fond:

·  Zmluva o založení Európskeho spoločenstva,

·  Rámcová dohoda medzi Európskou komisiou a vládou Slovenskej republiky o úprave podmienok pre technický, legislatívny a administratívny rámec, na ktorého základe bude vykonávaný Program rozvoja poľnohospodárstva a vidieka, súvisiaci s financovaním programov pomoci v SR, ktoré vyplývajú z nariadenia Rady č. 3906/89/EHS z 18.12.1989, ako aj jeho dodatku nariadenia Rady č. 1764/93/EHS

·  Európska dohoda o pridružení uzavretá medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej podpísaná dňa 04.10.1993, vyhlásená oznámením Ministerstvom zahraničných vecí SR č. 158/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov

Memorandum o porozumení o zriadení Národného fondu medzi vládou Slovenskej republiky a Európskou komisiou podpísané dňa 10.12.1998

Zmluva o pristúpení k Európskej únii zo dňa 16.04.2003

Šiesta smernica Rady č. 77/388/EHS o harmonizácii zákonov členských štátov, týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty;

Nariadenie Rady č. 1605/2002/ES z 25. júna 2002 o finančnom nariadení vzťahujúcom sa na všeobecný rozpočet ES;

Nariadenie Komisie č. 2342/2002/ES90/610/EHS z 23. decembra 2002 ustanovujúce podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady č. 1605/2002/ES o finančnom nariadení vzťahujúcom sa na všeobecný rozpočet ES;

Nariadenie EK č. 93/3418/ES stanovujúce podrobné pravidlá pre implementáciu niektorých ustanovení Finančného nariadenia 77/1231/EHS z 21.decembra 1977;

Nariadenie Rady č. 95/2988/ES o ochrane finančných záujmov ES z 18.decembra 1995;

Nariadenie Rady č. 96/2185/ES o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných EK s cieľom ochrany finančných záujmov ES pred spreneverou a inými podvodmi;

Nariadenie Rady č. 2001/762/ES, ktorým sa mení Finančné nariadenie č. 77/1231/EHS z 21.decembra 1977 o všeobecnom rozpočte ES ohľadne oddelenia funkcií vnútorného auditu od predbežnej finančnej kontroly zo dňa 9.apríla 2001;

 

Dokumenty ES pre program PHARE a Prechodný fond:

Finančné memorandá podpísané medzi vládou Slovenskej republiky a komisiou  Európskych spoločenstiev pre jednotlivé programy PHARE a Rozhodnutia komisie o finančnom príspevku Prechodného fondu

  • Nariadenie Rady č. 89/3906/EHS o ekonomickej pomoci niektorým krajinám strednej a východnej Európy (PHARE) v znení neskorších predpisov
  • Nariadenie Rady č. 98/622/ES o pomoci pre kandidátske krajiny v rámci predvstupovej stratégie a o vytvorení partnerstiev pre vstup
  • Nariadenie Rady č. 98/2760/ES o implementácii programu cezhraničnej spolupráce v rámci programu PHARE
  • Nariadenie Rady č. 99/1266/ES o koordinácií pomoci kandidátskym krajinám v rámci predvstupovej stratégie
  • Pravidlá FIDIC, vypracované medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov, 1999
  • Rozšírený decentralizovaný implementačný systém (EDIS), sprievodca pre kontrolu a hodnotenie, vypracovaný a schválený Generálnym riaditeľstvom EK pre rozšírenie v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom EK pre rozpočet a Generálnym riaditeľstvom EK pre regionálny rozvoj, október 2000
  • Memorandum o princípoch spolufinancovania projektov v rámci programu PHARE, vypracované EK 11. 9. 2002
  • Príručka EK programovanie a implementáciu Prechodného fondu
  • Memorandum o porozumení pre implementáciu Prechodného fondu, podpísané medzi EK a SR dňa 18. 8. 2004
  • Operačná príručka pre Twinning, EK, august 2004

 

Dokumenty ES pre program ISPA:

Memorandum o porozumení o využití Národného fondu pre program ISPA, podpísané 27. júla 2000 a schválené uznesením vlády SR č. 34/2001 zo dňa 17.1.2001

Memorandum o porozumení o prispôsobení environmentálnej stratégie ISPA národnej politike vodného hospodárstva, podpísané 6.8.2002 medzi Európskou komisiou a vládou SR

Rozhodnutie Komisie č. 96/1692/ES o rozvoji transeurópskych dopravných sietí

Rozhodnutie Komisie č. 2000/229/ES o indikatívnej alokácii medzi prijímajúcimi krajinami v rámci ISPA

 Nariadenie Rady (ES) č. 99/1267/ES, upravujúce nástroj pre štrukturálnu politiku pre predvstupové obdobie v zmysle nadväzujúcich nariadení č.2382/2001/EEC a č.2500/2001/EEC (základne nariadenie pre financovanie projektov programu ISPA)

Finančné memorandá podpísané medzi vládou Slovenskej republiky a komisiou Európskych spoločenstiev pre jednotlivé projekty

Pravidlá FIDIC, vypracované Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov, 1999

Rozšírený decentralizovaný implementačný systém (EDIS) – príručka pre kontrolu a hodnotenie, vypracovaná Generálnym riaditeľstvom EK pre rozširovanie, v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom EK pre rozpočet a Generálnym riaditeľstvom pre regionálny rozvoj, október 2000

Manuál ISPA vypracovaný Generálnym riaditeľstvom EK pre regionálny rozvoj, apríl 2002

 

Dokumenty ES pre program SAPARD:

Viacročná finančná dohoda podpísaná medzi Európskou komisiou v mene Európskeho spoločenstva a Slovenskou republikou pre špeciálny predvstupový program v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v Slovenskej republike, podpísaná dňa 26.03.2001 v Bruseli

Ročné finančné dohody 2000 - 2003 podpísané medzi Európskou komisiou v mene Európskych spoločenstiev a Slovenskou republikou pre špeciálny predvstupový program v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v Slovenskej republike

Nariadenie Rady č. 99/1268/ES o podpore poskytovanej spoločenstvom pre predvstupové opatrenia pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka kandidátskym krajinám strednej a východnej Európy v predvstupovom období (SAPARD)

Nariadenie Rady č. 99/2759/ES stanovujúce pravidlá pre aplikáciu Nariadenia Rady č. 1268/1999/ES o podpore poskytovanej Spoločenstvom pre predvstupové opatrenia pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka kandidátskym krajinám strednej a východnej Európy v predvstupovom období

Rozhodnutie Komisie č. 2000/3327/ES o schválení Plánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka SR zo dňa 17.11.2000

Nariadenie Rady č. 2000/1159/ES o opatreniach pre informovanosť a publicitu – úloha Riadiaceho orgánu

Nariadenie Rady č. 2000/2222/ES o finančných pravidlách pre realizáciu nariadenia Rady č. 1268/99/ES o podpore poskytovanej Spoločenstvom pre predvstupové opatrenia pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka kandidátskym krajinám strednej a východnej Európy v predvstupovom  období

Nariadenia EK č.188/2003 pozmeňujúce Nariadenie Rady č. 2000/2222/ES o finančných pravidlách pre realizáciu nariadenia Rady č. 1268/99/ES o podpore poskytovanej Spoločenstvom pre predvstupové opatrenia pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka kandidátskym krajinám strednej a východnej Európy v predvstupovom  období

Rozhodnutie Komisie 299/2002 o udelení akreditácie pre opatrenia č.1,2,4a) 5 a7 programu SAPARD pre SR

Rozhodnutie Komisie 615/2003 o udelení akreditácie pre opatrenia č.3,4b),6,8 a 9 programu SAPARD pre SR

 

Dokumenty ES pre Kohézny fond:

Nariadenie Rady  č. 94/1164/ES zakladajúce KF zo 16.mája 1994;

Nariadenie Rady č. 99/1264/ES, ktoré mení a dopĺňa Nariadenie Rady č. 94/1164/ES z 21.júna 1999;

Nariadenie Rady č. 99/1265/ES, ktoré mení a dopĺňa prílohu II Nariadenia Rady č. 94/1164/ES z 21.júna 1999;

Nariadenie EK č. 2002/1386/ES z 29. júla 2002, ktorým sa ustanovujú presné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady č. 94/1164/ES ohľadne riadiacich a kontrolných systémov v súvislosti s finančnou pomocou, ktorá sa poskytuje z KF a postupom pri vykonávaní finančných opráv,

Nariadenie EK č. 2003/16/ES zo 6. januára 2003, ktorým sa ustanovujú osobitné podrobné pravidlá pre vykonanie nariadenia Rady č. 94/1164/ES, týkajúce sa oprávnenosti výdavkov súvisiacich s opatreniami spolufinancovanými Kohéznym fondom

Nariadenie EK č. 94/1831/ES, týkajúce sa porušenia predpisov a vrátenia súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním KF a organizácie informačného systému v tejto oblasti z 26.júla 1994;

Rozhodnutie EK č. 96/455/ES z 25.júna 1996, týkajúce sa opatrení pre informovanie a zverejňovanie, ktoré budú musieť vykonávať členské štáty a EK v súvislosti s aktivitami KF podľa Nariadenia Rady (ER) č. 1164/94;

 

2.2.  Prehľad právnych noriem Slovenskej republiky

Zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov;

Zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov;

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy ( plne účinný od 1.1.2005 )

Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov;

Zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach;

Zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov;

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;

Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona NR SR č.150/2001 Z. z.;

Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona NR SR č. 386/2002 Z. z.;

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Novela zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená NR SR dňa 13. mája 2004 a zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 351/2004. Táto novela o. i. definuje základné programové dokumenty, práva a zodpovednosti jednotlivých subjektov zapojených do riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Zároveň mení a dopĺňa zákon NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách  v znení neskorších predpisov vo vzťahu k definovaní povstupových prostriedkov ako prostriedkov ES poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov SR a EÚ na základe rozhodnutia EK. Novela zákona je účinná od 1. júla 2004.

Od 23.09.2004 je (v obmedzenom rozsahu) účinný nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, s plnou účinnosťou od 1. januára 2005, keď bude zrušený zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Tento zákon sa oproti doterajšiemu vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy. Zavádza sa systémová možnosť čerpania prostriedkov EÚ vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rokoch za podmienok ustanovených zákonom.

Koncepcia systému finančného riadenia Kohézneho fondu, vypracovaná MF SR  v nadväznosti na záväzky SR, vyplývajúce z kapitoly 21 – Regionálna politika a koordinácia štrukturálnych nástrojov a schválená vládou SR  dňa 18. septembra 2002 uznesením vlády SR č. 1029, neskôr aktualizovaná a vládou SR schválená uznesením č. 946 zo dňa 8. októbra 2003.

 

Ministerstvo financií SR vypracovalo pre každý predvstupový fond a Prechodný fond :

Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu ISPA a Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu SAPARD, schválené uzneseniami vlády SR č. 1114 a 1115 dňa 28. novembra 2001. Ich účelom je definovať  pravidlá pri hospodárení s prostriedkami predvstupových fondov, definovať kompetencie jednotlivých subjektov, vyplývajúce z uzatvorených medzinárodných zmlúv, zabezpečiť jednotný, účinný a koordinovaný postup pri hospodárení s finančnými prostriedkami a pri zabezpečovaní spolufinancovania jednotlivých programov. Súčasťou pokynov je určenie  podmienok pre vedenie a disponovanie s účtami programov, podmienok pre realizáciu platieb finančných prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu, vedenie účtovníctva a  finančného výkazníctva, monitorovanie, finančnú kontrolu a audit v rámci implementácie týchto programov.

Na základe skúsenosti pri realizácii programu SAPARD bolo potrebné v roku 2002 aktualizovať Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácií programu SAPARD, ktoré boli schválené vládou SR 20. augusta 2003 uznesením č. 776/2003.  Posledná aktualizácia  týchto pokynov bola uskutočnená formou  rozhodnutia ministra financií zo dňa 27.7. 2004

Uznesenie vlády SR č. 127/2003 a č.545 z 13 júla 2005 k návrhu na zmenu pokynov pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu ISPA ďalej upresnilo pôvodné znenie Pokynov pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu ISPA

Na základe uznesenia vlády SR č. 252/2004 „Prechod ISPA na Kohézny fond v podmienkach SR“ bude  systém finančného riadenia pre projekty ISPA,  schválené EK  do 1. 1. 2004  realizovaný v súlade s Pokynmi pre hospodárenie s finančnými prostriedkami ISPA, aj keď dňom vstupu SR do EÚ sa všetky projekty ISPA zo strany EK považujú za projekty Kohézneho fondu.

Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu PHARE,  schválené vládou SR dňa 13. decembra 2001 uznesením vlády č. 1164/2001 definovali  pravidlá pre finančné riadenie programu PHARE a kompetencie jednotlivých subjektov,vyplývajúce  z uzatvorených medzinárodných zmlúv. Súčasne zabezpečovali jednotný, účinný a koordinovaný postup pri hospodárení s finančnými prostriedkami pri zabezpečovaní spolufinancovania jednotlivých projektov a pri prevode a správe majetku obstaraného zo zdrojov programu PHARE. Vytvorením nového finančného nástroja zo strany EK – Prechodného fondu bolo potrebné pokyny  aktualizovať.   Dňa 17. 12. 2003 boli vládou SR schválené aktualizované Pokyny pre hospodárenie  s finančnými prostriedkami pri realizácii programu PHARE a Prechodného fondu-Transition Facility.

Ďalšie zmeny v Pokynoch pre predvstupové fondy PHARE, ISPA , SAPARD a povstupový  Prechodný fond  budú prijímané rozhodnutím ministra financií SR, čím sa zabezpečí zvýšená flexibilita procesu prijímania dodatočných zmien pri ich implementácii.

Všetky uvedené materiály sú zverejnené na web stránke Ministerstva financií SR (www.finance.gov.sk).

 

3. ZÁKLADNÉ DEFINÍCIE A POJMY K PREDVSTUPOVÝM FONDOM, PRECHODNÉMU FONDU A KOHÉZNEMU FONDU

 Definície k predvstupovým fondom a k Prechodnému fondu:

Finančné a administratívne riadenie projektu - zahrnuje organizovanie výberových konaní, uzatváranie zmlúv, vedenie účtovníctva, vykonávanie platieb, zabezpečenie finančného výkazníctva a predkladanie dokumentov príslušným subjektom v zmysle platných pravidiel a predpisov ES a SR,

Finančné memorandum (ďalej len „FM“) - medzinárodná zmluva o poskytnutí nenávratnej finančnej podpory podpísaná medzi EK a SR v prospech Slovenskej republiky pre jednotlivé projekty schválené EK a vládou SR,

Finančná dohoda implementácie projektov PHARE prostredníctvom implementačnej agentúry (ďalej len „finančná dohoda“) - dohoda uzatvorená medzi splnomocnencom pre Národný fond, splnomocnencom pre program a zástupcom Delegácie EK v SR. Ustanovuje práva a povinnosti oboch strán pri realizácii projektov v rámci programu PHARE,

Dohoda o financovaní implementácie projektov ISPA prostredníctvom implementačnej agentúry - dohoda uzatvorená medzi splnomocnencom pre Národný fond a sektorovým splnomocnencom pre program. Ustanovuje práva a povinnosti oboch strán pri realizácii projektov v rámci programu ISPA,

Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) - medzinárodná finančná a úverová inštitúcia poskytujúca úvery konečným prijímateľom, určené na spolufinancovanie projektov,

Národný fond (ďalej „Národný fond“) - odbor Ministerstva financií SR v priamej riadiacej pôsobnosti splnomocnenca pre Národný fond, zriadený na základe Memoranda o porozumení o zriadení Národného fondu, ktorý zabezpečuje celkové finančné riadenie prostriedkov programu PHARE, ISPA a SAPARD, Prechodného fondu a Kohézneho fondu,

Implementačná agentúra (ďalej len „IA“) – špecializovaná organizačná zložka alebo samostatná právnická osoba s vlastným režimom zodpovedná za finančné a administratívne riadenie projektov. IA môže delegovať svoju zodpovednosť za obstarávanie alebo iné záležitosti na konečného prijímateľa. Zriadenie implementačných agentúr rešpektuje kompetencie jednotlivých rezortov v zmysle kompetenčného zákona,

Konečný prijímateľ – organizácia, organizačná zložka alebo administratívna jednotka, ktorá má prospech z realizácie projektu, a ktorá sa podieľa na celom projekte od prípravy projektu, cez jeho realizáciu až po ukončenie projektu. V prípade, ak je konečným prijímateľom projektu ústredný orgán štátnej správy, je zároveň aj predkladateľom projektu,

Zhotoviteľ – právnická alebo fyzická osoba, ktorá sa ako víťaz výberového konania podieľa na realizácii projektu na základe zmluvy s IA,

Národný koordinátor zahraničnej pomoci (National Aid Co-ordinator, ďalej len „NAC“) - koordinuje prípravu a realizáciu programov PHARE, ISPA a SAPARD na národnej úrovni a zodpovedá za programovanie, monitorovanie a hodnotenie projektov. Národným koordinátorom zahraničnej pomoci je podpredseda vlády SR pre európsku integráciu menovaný vládou SR, v zastúpení ktorej podpisuje finančné memorandá pre schválené projekty,

Národný koordinátor ISPA (National ISPA Co-ordinator, ďalej len „NIC“) - koordinuje prípravu a realizáciu programu ISPA na národnej úrovni a zodpovedá za programovanie, monitorovanie a hodnotenie projektov. Národným koordinátorom ISPA bol s platnosťou do 30. 4. 2004 podpredseda vlády SR pre európsku integráciu, menovaný vládou SR, v zastúpení ktorej podpisoval finančné memorandá ISPA pre schválené projekty, V súlade s uznesením vlády SR č. 252 zo dňa 24.03.2004 (úloha B.1.) bola od 1. 5. 2004 vecne príslušná agenda Úradu vlády SR vyplývajúca z funkcie Národného koordinátora ISPA delimitovaná na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako riadiaci orgán pre Kohézny fond,

Oprávnené výdavky – výdavky projektu realizované po podpise finančného memoranda a v súlade s finančným memorandom, ktoré je možné hradiť zo zdrojov EÚ a SR ,

Projekt - obsahovo a formálne podrobne vypracovaný plán aktivít, obsahujúci popis situácie a vzťahov, inštitucionálny rámec, finančné krytie (z prostriedkov PHARE, ISPA,SAPARD, Prechodného fondu a národného spolufinancovania) a technické aspekty realizácie, prezentovaný spravidla formou štandardizovaného projektového formulára,

Program PHARE – hlavný nástroj predvstupovej pomoci poskytovanej kandidátskym krajinám strednej a východnej Európy, zameraný na pomoc pri plnení podmienok vyplývajúcich z budúceho členstva v EÚ, rozvoj občianskej spoločnosti a na zavádzanie opatrení na podporu sociálnej a ekonomickej súdržnosti. V poslednej oblasti je prípravou na zapojenie sa kandidátskych krajín do štrukturálnych fondov EÚ.Realizuje sa  prostredníctvom všeobecných a špecializovaných projektov budovania inštitúcií alebo investičných projektov, ktorých ciele a rozsah aktivít určujú finančné memorandá,

Program SAPARD (Special Accession Program for Agriculture Rural Development) - predstavuje nástroj EÚ určený na predvstupovú pomoc v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v súlade s cieľmi Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ,

Program ISPA - nástroj štrukturálnych politík pre predvstupové obdobie, ktorý pomáha kandidátskym krajinám k príprave vstupu do EÚ v oblasti ekonomickej a sociálnej súdržnosti týkajúcej sa politiky životného prostredia a dopravy,

Prechodný fond (Transition Facility ) - je určený pre nové členské štáty EÚ s cieľom posilnenia a rozvoja ich administratívnych kapacít pre zabezpečenie implementácie legislatívy ES v oblastiach, ktoré nemôžu byť financované zo štrukturálnych fondov v nadväznosti na program PHARE;

Štátna pokladnica (ŠP) – inštitúcia zabezpečujúca centralizáciu príjmov a realizáciu výdavkov verejného rozpočtu, štátneho rozpočtu (ŠR) a dennú likviditu štátneho rozpočtu.

Sektorový koordinátor pomoci (Sectoral Aid Co-ordinator, ďalej len „SAC“) – zástupca ústredného orgánu štátnej správy; zodpovedný za prípravu a koordináciu zahraničnej pomoci  v rámci ústredného orgánu štátnej správy; zodpovedá za identifikáciu, posudzovanie, výber, predkladanie a monitorovanie projektov v oblasti svojej pôsobnosti. SAC je menovaným štatutárnym zástupcom organizácie, ktorú zastupuje,

Sektorový splnomocnenec pre program (Sectoral Authorising Officer; SAO) je zodpovedný za riadenie implementačnej agentúry, operácie vykonávané implementačnou agentúrou a riadne finančné riadenie projektov ISPA. Je navrhnutý príslušným ministrom a menovaný splnomocnencom pre Národný fond po konzultácii s národným koordinátorom ISPA. Od 1 5. 2004 je výkon činnosti SAO v prípade potreby upravený podľa uznesenia vlády SR č. 205 zo dňa 24. 03. 2004,

Splnomocnenec pre Národný fond (National Authorising Officer, ďalej len „NAO“) - zodpovedá za celkové finančné riadenie prostriedkov programu PHARE, ISPA a SAPARD a Prechodného fondu. Zabezpečuje postupy pre toky národných a iných foriem spolufinancovania. Splnomocnencom pre Národný fond je štátny tajomník Ministerstva financií SR menovaný vládou SR, v ktorej zastúpení vystupuje ako partner EK v oblasti  transferu, kontrahovania a čerpania prostriedkov,

Splnomocnenec pre program (Programme Authorising Officer; ďalej len „PAO“) je zodpovedný za finančnú implementáciu projektov a operácie vykonávané implementačnou agentúrou v súlade s procedúrami PHARE. Je navrhnutý štatutárnym zástupcom organizácie, do pôsobnosti ktorej je začlenená implementačná agentúra, a menovaný splnomocnencom pre Národný fond, ktorý ak to považuje za vhodné, menovanie konzultuje s národným koordinátorom zahraničnej pomoci,

Starší programový pracovník (Senior Programme Officer, ďalej len “SPO”) je zamestnanec štátnej správy zodpovedný za technickú a odbornú realizáciu projektov v prípade, keď CFCU (v prípade potreby iná IA) zodpovedá za administratívnu a finančnú stránku projektov (spolupracuje s príslušným PAO pri odbornom riadení projektu). SPO vykonáva dohľad nad realizáciou projektu, zabezpečuje technickú implementáciu projektu a jeho monitorovanie, štvrťročné aktualizovanie správ o implementácii projektov a zároveň zodpovedá za overovanie a schvaľovanie predložených faktúr. SPO je menovaný štatutárnym zástupcom organizácie, ktorá je prijímateľom pomoci;

Spolufinancovanie – financovanie projektov/aktivít súvisiacich s konkrétnymi projektmi programu PHARE, ISPA a SAPARD a Prechodného fondu, poskytnuté z národných zdrojov príslušnými subjektmi tvoriacimi verejný rozpočet a konečným prijímateľom v prípade, že nie je zároveň subjektom verejného rozpočtu,

 

Definície ku Kohéznemu fondu:

Kohézny fond – fond určený pre členské krajiny ES, u ktorých hodnota HDP na obyvateľa je nižšia ako 90% priemeru ES. Podporuje projekty dopravnej infraštruktúry a životného prostredia.

Finančný plán projektu Kohézneho fondu – plán obsahujúci celkové financovanie projektu KF počas trvania jeho realizácie podľa zdrojov financovania

Platobný orgán (PO) - orgán zodpovedný za príjem a prevod prostriedkov ES na KP a za certifikáciu výkazu výdavkov, na  ktorej základe predkladá žiadosti o platby z Európskej komisie (EK). Túto úlohu plní Ministerstvo financií SR – odbor Národného fondu.

Riadiaci orgán (RO) - orgán zodpovedný za všeobecné riadenie a koordináciu operácií KF na národnej úrovni.

Sprostredkovateľský orgán pod Platobným orgánom (SOPO) – samostatný útvar zriadený na vecne príslušnom ministerstve (Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR), vykonávajúci určité úlohy delegované z PO

Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom (SORO) – orgán zriadený ako samostatný útvar na vecne príslušnom ministerstve (Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR), ktorý zodpovedá za riadenie  KF za príslušnú oblasť (doprava alebo životné prostredie) a vykonáva určité úlohy delegované z RO. Zodpovedá za posudzovanie, hodnotenie, výber a predkladanie projektov životného prostredia, resp. dopravnej infraštruktúry a vypracovanie finančných plánov pre projekty KF. Rozsah a definovanie delegovaných úloh je v kompetencii RO.

Implementačný orgán (IO) – útvar zriadený na vecne príslušnom ministerstve (Implementačná agentúra environmentálnych investičných projektov, Ministerstvo životného prostredia SR) alebo na to určenom orgáne (Slovenská správa ciest, Železnice SR), ktorý je zodpovedný za implementáciu projektov KF v zmysle platných pravidiel a predpisov EÚ a SR. V prípade, že IO nie je konečným prijímateľom (MŽP SR), budú do implementácie projektov KF zahrnuté aj orgány a podniky, ktoré majú z projektu KF prospech.

Monitorovací výbor pre Kohézny fond – orgán zodpovedný za monitorovanie pokroku v realizácii jednotlivých projektov KF, ktorý je zložený zo zástupcov EK, Riadiaceho orgánu, Platobného orgánu, IO, sprostredkovateľských orgánov, medzinárodných finančných a úverových inštitúcií a ostatných zainteresovaných subjektov. Výboru predsedá zástupca menovaný RO.

Orgán vydávajúci prehlásenie o ukončení pomoci (Winding-up Body) – nezávislý orgán zodpovedný za vypracovanie prehlásenia o ukončení pomoci pre každý projekt financovaný z KF, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na predloženie žiadosti o záverečnú platbu z EK.

Štrukturálne fondy – finančné nástroje ES (Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond – usmerňovacia sekcia - EAGGF, Európsky fond regionálneho rozvoja - ERDF, Európsky sociálny fond – ESF a Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu - FIFG), ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov štrukturálnej politiky Európskej únie.

Konečný prijímateľ (KP) - orgán, organizácia, právnická osoba alebo administratívna jednotka, ktorá má prospech z projektu KF. V prípade rezortu dopravy sú KP zároveň implementačnými orgánmi (Slovenská správa ciest, Železnice SR). IO v prípade rezortu životného prostredia môže delegovať svoju zodpovednosť za obstarávanie alebo iné záležitosti na KP. KP participuje na výberovom konaní v súlade s pravidlami ES. Vykonáva dohľad nad realizáciou projektu KF zhotoviteľom.

Oprávnené výdavky – výdavky, ktoré sú skutočne realizované v rámci obdobia stanoveného v Rozhodnutí EK o poskytnutí pomoci pre projekt KF a ktoré sú v súlade s kritériami ES.

Dodávateľ - právnická alebo fyzická osoba, ktorá sa na základe zmluvy s KP, resp. IO podieľa na realizácii projektu KF.

Žiadosť o platbu KP – žiadosť konečného prijímateľa o zálohovú, priebežnú a záverečnú platbu (v sektore dopravy je konečným prijímateľom Implementačný orgán)

 

 4. FINANCOVANIE PROJEKTOV PHARE A PRECHODNÝ FOND

 4.1.  Finančné prostriedky ES

 4.1.1.  Forma pomoci z ES

Príspevok z ES na projekty financované z predvstupového fondu PHARE a Prechodného fondu  má formu nenávratnej priamej pomoci.

Európske spoločenstvá sa podieľajú na financovaní časti oprávnených nákladov v zmysle príslušných právnych predpisov ES. Z medzinárodnej zmluvy vyplýva, že  dane (s výnimkou dane z pridanej hodnoty,  pozri kap. 9), clá a dovozné prirážky nesmú byť hradené z prostriedkov PHARE a Prechodného fondu. Tieto položky sa považujú za nepriame financovanie v rámci projektov PHARE a Prechodný fond. Neoprávnené náklady projektov  hradí konečný prijímateľ

 

4.1.2.  Výška pomoci z ES

Program PHARE má dve hlavné priority - budovanie inštitúcií a investície. Projekty budovania inštitúcií môžu byť financované z prostriedkov PHARE do výšky 100 % z celkových alokovaných výdavkov na projekt, t.j. do výšky 100 % z celkového rozpočtu projektu podľa projektového formuláru. Investičné projekty môžu byť financované z prostriedkov PHARE  do výšky maximálne 75 % z celkových alokovaných výdavkov na projekt.

Program Prechodný fond (Transition Facility), nadväzujúci na predvstupový program PHARE, bol konštituovaný s cieľom  poskytnúť novým členským krajinám EÚ príležitosť získať asistenciu a finančnú pomoc  zameranú na budovanie inštitúcií a zdokonalenie implementácie acquis. Financovanie projektov zameraných  na budovanie inštitúcií sa  riadi  rovnakými podmienkami ako  PHARE. V prípade, že  projekt  zahŕňa aj  nákup „malého vybavenia“, nevyhutného na implementáciu acquis,  je potrebné do jeho  rozpočtu zahrnúť aj spolufinancovanie z verejných národných zdrojov. Príspevok ES môže v takomto prípade dosiahnuť výšku až 75% celkových oprávnených nákladov. Pre SR je záväzný pomer prostriedkov Prechodného fondu  a spolufinancovania tak, ako je stanovený v projektovom formulári.

O výslednej alokácii finančných prostriedkov zo strany EÚ v rámci Prechodného fondu  rozhoduje  EK v závislosti od identifikovaných potrieb, kvality navrhovaných projektov  a absorbčnej kapacity jednotlivých krajín.

 

Zavádzanie decentralizovaného systému finančného riadenia a  implementácie projektov – EDIS  v rámci programov PHARE a Prechodný fond

Na základe akreditačného auditu EK bola dňa 19.10.2004  Slovenskej republike udelená akreditácia  pre EDIS (Rozšírený decentralizovaný  implementačný systém), na základe ktorej prechádzajú kompetencie EK v oblasti ex-ante kontroly nad výberom projektov, verejným obstarávaním a uzatváraním zmlúv na slovenské inštitúcie.

Všetky subjekty inštitucionálneho rámca PHARE a Prechodného fondu  sú povinné odstrániť nedostatky definované vo finálnej správe z akreditačného auditu a v prílohe rozhodnutia EK o akreditácii SR pre EDIS. V súlade s ustanoveniami Memoranda o porozumení o zriadení Národného fondu je splnomocnenec pre Národný fond  zodpovedný za zabezpečenie fungovania systému PHARE a Prechodného fondu v súlade s pravidlami definovanými v akreditačnom procese. V súlade s vyššie definovaným rozhodnutím je nevyhnutné akúkoľvek zmenu v systéme programovania, finančného a implementačného  riadenia  pred jej zavedením do praxe konzultovať so splnomocnencom pre Národný fond a následne podlieha  schváleniu EK. Až na základe písomného schválenia orgánmi EK je možné uskutočniť zmeny v systéme programu PHARE a Prechodného fondu.

 

4.1.3.  Financovanie z ES

 

Čerpanie finančných prostriedkov zo schváleného finančného memoranda je možné spravidla do troch rokov od jeho schválenia.

Nárok na úhradu zmlúv v zmysle memoranda o financovaní (Finančného memoranda) vzniká, iba ak sa zmluvy uzavrú pred dátumom uplynutia platnosti memoranda o financovaní. Úhrady vyplývajúce z takýchto zmlúv sa môžu uskutočňovať počas obdobia najviac 12 mesiacov odo dňa uplynutia platnosti Memoranda o financovaní. Akékoľvek mimoriadne predĺženie tohto obdobia musí schváliť Komisia.

Prevod finančných prostriedkov ES uskutočňuje EK na základe žiadosti o prevod finančných prostriedkov ES, ktorú spracováva Národný fond na základe podkladov a plnenia podmienok zo strany implementačných agentúr.

Prevody finančných prostriedkov ES pre projekty PHARE  sa uskutočňujú vo forme preddavku, priebežnej a záverečnej platby na účty MF SR s dispozičným právom Národného fondu pre jednotlivé finančné memorandá.

Preddavok môže byť maximálne vo výške 20% z celkovej alokácie stanovenej vo finančnom memorande. V súlade s Memorandom o porozumení o zriadení NF  môže NAO vo výnimočných prípadoch požiadať preddavok vo výške presahujúcej 20%.

Priebežnú platbu a záverečnú platbu môže žiadať Národný fond  až  po splnení podmienok na predloženie žiadosti o finančné prostriedky zo strany implementačných agentúr, ktoré vyplývajú z príslušnej medzinárodnej zmluvy.

Všetky preddavky, priebežné platby  a záverečné platby získané na realizáciu jednotlivých projektov musia byť  evidované a účtované prostredníctvom Národného fondu.

V prípade, že z  rôznych dôvodov (súvisiacich s  implementáciou projektov ) dôjde k nedostatku finančných prostriedkov ES na účtoch NF, je možné vykryť dočasný nedostatok  prostriedkov ES zo zdrojov štátneho rozpočtu.

 

4.2.  Spolufinancovanie z národných zdrojov

V roku 1999 vydala Európska komisia (v súlade s článkom 8, nariadenia Rady č.3960/89) „Pokyny pre implementáciu programu PHARE na obdobie 2000 - 2006, v kandidátskych krajinách východnej a strednej Európy“, ktorá stanovuje povinnosť SR zabezpečiť minimálne 25%-né spolufinancovanie investičných projektov z národných zdrojov. Okrem spolufinancovania z národných verejných zdrojov (štátny rozpočet, rozpočet vyšších územných celkov a obcí) možno použiť aj zdroje konečného prijímateľa (zdroje zo súkromnej sféry). Záväzný pomer financovania jednotlivých projektov zo strany EK a SR je stanovený v projektovom formulári každého projektu. Tento pomer je záväzný a je možné ho meniť iba po vzájomnej dohode obidvoch  strán.

Spolufinancovanie projektov PHARE a Prechodného fondu je záväzok Slovenskej republiky finančne participovať na realizácii projektov hradených z grantu ES, ktorý je obsiahnutý v medzinárodnej zmluve (finančnom  memorande), uzatvorenej medzi EK a SR.  Tento záväzok je podrobnejšie definovaný v prílohe finančného memoranda - v projektovom formulári. Projektový formulár tvorí základ pre zabezpečovanie a uvoľňovanie spolufinancovania zo štátneho  rozpočtu (v prípade, ak  je  v ňom explicitne uvedené, že spolufinancovanie bude zabezpečené zo ŠR), rovnako ako pre realizáciu spolufinancovania konečným príjemcom (hradí časť  nákladov z vlastného rozpočtu - ak nie je subjektom verejného rozpočtu).

Spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu musí byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov [2](má  formu nenávratnej priamej pomoci) a medzinárodnými dohodami (určujúce časové lehoty plnenia, ciele a pomer príspevku) . V prípade využitia úverov z finančných inštitúcií, na ktoré sa viažu štátne záruky príp. vládne úvery, je potrebné vyjadrenie Ministerstva financií SR pred podpisom finančného memoranda.

 

4.2.1.  Mechanizmus spolufinancovania z národných zdrojov

V prípade spolufinancovania  projektu  zo zdrojov štátneho rozpočtu stanovuje  správca  príslušnej  kapitoly  výšku finančných prostriedkov potrebných na realizáciu projektu v roku, na ktorý sa rozpočet pripravuje a na nasledujúce dva roky. Predpokladaná  potreba finančných prostriedkov môže v sebe zahŕňať  finančné prostriedky určené na spolufinancovanie investičného komponentu projektu (1)finančné prostriedky na spolufinancovanie komponentu budovania inštitúcií (2) (Twinning, Twinning-Light, technická asistencia..). Správca kapitoly predkladá finančné nároky týkajúce sa (1)  spolufinancovania investičnej časti projektov PHARE a Prechodného fondu  Ministerstvu financií SR, ktoré  ich zabezpečuje v rozpočtovej kapitole  Všeobecná pokladničná správa.

(2) Náklady na projekt/časť projektu, týkajúci/u sa budovania inštitúcií si zabezpečuje rezort vo vlastnej kapitole. Zároveň si vo vlastnej kapitole  zabezpečuje celkové spolufinancovanie tých projektov, v ktorých rámci je poskytnutý grant z PHARE alebo z Prechodného fondu, ktorý sa nerealizuje  cez účty Národného fondu alebo nie je implementovaný implementačnou agentúrou.  

Mechanizmus spolufinancovania z národných zdrojov v SR upravujú  Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu PHARE a Prechodného  fondu, schválené uznesením vlády SR č. 1216/2003 dňa 17. decembra 2003 a  doplnené „Dodatkom č.1 k Pokynom pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu PHARE a Prechodného fondu – Transition Facility“,  podpísaný  ministrom financií SR dňa 15.6.2004. Tieto pokyny priniesli zásadnú zmenu najmä v oblasti finančných tokov prostriedkov spolufinancovania z kapitoly VPS. Od 1. 1. 2004 finančné prostriedky z kapitoly VPS sú vyplácané konečnému príjemcovi prostredníctvom Národného fondu a príslušných implementačných agentúr.

V prípade, že v návrhu projektu je k účasti na spolufinancovaní z vlastných zdrojov zaviazaný aj konečný prijímateľ pomoci, je tento subjekt povinný vydať potvrdenie o zabezpečení spolufinancovania  v nadväznosti na zdroje, ktoré zabezpečuje.

Mechanizmus spolufinancovania z prostriedkov konečného prijímateľa (iných ako zo štátneho rozpočtu) je podrobnejšie upravený v Pokynoch pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu PHARE a Prechodného fondu – Transition Facility

 

Spolufinancovanie projektov PHARE z národných zdrojov možno realizovať jedným z dvoch spôsobov:

Spoločné spolufinancovanie - pri spoločnom spolufinancovaní sa celkové náklady na projekt financujú z viacerých zdrojov súčasne pri realizácii každej plánovanej aktivity. Platby sa realizujú súčasne v pomere stanovenom v projektoch príslušného finančného memoranda. Pre prostriedky ES a ŠR sa spoločné financovanie uskutočňuje v plnom rozsahu implementačnou agentúrou.

Paralelné spolufinancovanie – znamená, že náklady projektu sa financujú z viacerých zdrojov v rôznom čase a pre rôzne časti projektu, pričom príslušné platby sa realizujú podľa jednotlivých definovaných častí projektu z rozličných zdrojov spolufinancovania. Financovanie projektov má vo FM určenú formu príspevku z ES a z národných zdrojov. Okrem spolufinancovania zo štátneho rozpočtu môže byť v zmysle projektu príslušného finančného memoranda požadované aj spolufinancovanie konečným prijímateľom vo forme finančného vkladu, alebo v nepeňažnej forme, napr. vklad pozemku, nehnuteľností, a pod. V odôvodnených prípadoch sa nemusí celkový zmluvný záväzok realizovať v rovnakom čase, alebo z celého rozsahu finančných zdrojov daného projektu.

Programovanie  a implementácia Prechodného fondu na obdobie 2005 a 2006 sa  bude realizovať na báze spoločného  spolufinancovania.

 

Pravidlo pomeru prostriedkov PHARE a spolufinancovania

Pri implementácii projektov môže dôjsť k situácii, kedy výsledný pomer vynaložených prostriedkov na projekt ukáže, že výška spolufinancovania klesla v porovnaní s projektovým formulárom v neprospech prostriedkov EK.  V takom prípade dochádza k nasledujúcim situáciám:

Ak bolo spolufinancovanie realizované formou spoločného spolufinancovania, zníženie príspevku SR má za následok zodpovedajúce zníženie príspevku EK.

Ak bolo spolufinancovanie realizované formou paralelného spolufinancovania, zníženie pomeru príspevku SR môže byť uznané za podmienky, že jasne definované ciele projektu boli dosiahnuté, a teda  nie sú potrebné žiadne ďalšie výdavky. Sektorový koordinátor musí  v takom prípade poskytnúť Národnému fondu  podrobné vysvetlenie, v ktorom dokáže, že napriek zníženiu spolufinancovania  boli ciele projektu dosiahnuté. Tento dôkaz musí byť merateľný. V prípade, že znížené spolufinancovanie nebude uspokojivo vysvetlené, EK požiada o vrátenie alikvótnej čiastky prostriedkov PHARE.

 

Časové lehoty použitia prostriedkov spolufinancovania

Časové lehoty platné  pre použitie prostriedkov spolufinancovania sú rovnaké ako v prípade prostriedkov PHARE[3]. Obdobie kontrahovania a vyplácania prostriedkov ES stanovené v príslušnom Finančnom memorande  je možné na základe obojstranného súhlasu predĺžiť uplatnením príslušných postupov. 

V prípade paralelného spolufinancovania je možné poskytovať finančné prostriedky až o rok dlhšie ako je stanovená doba  vyplácania Finančného memoranda v prípade, že  táto skutočnosť bola v dostatočnom časovom predstihu vzájomne dohodnutá výmenou listov medzi Národným koordinátorom pomoci a Európskou komisiou.

V zmysle  zákona 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a medzinárodných dohôd (určujúcich časové lehoty plnenia, ciele a pomer príspevku) sa za použité prostriedky považujú finančné prostriedky spolufinancovania  zo ŠR vyplatené implementačnou agentúrou. Koneční prijímatelia sú povinní použiť tieto prostriedky v lehote stanovenej v zmluve medzi implementačnou agentúrou a konečným prijímateľom, resp. do doby ukončenia vyplácania finančných prostriedkov stanovených vo finančnom memorande.

Poskytovanie prostriedkov spolufinancovania a úhrady DPH zo štátneho rozpočtu sa riadi ustanoveniami zákona č.303/1995 o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov[4]

 

Monitorovanie spolufinancovania

Sektorový koordinátor pomoci je v zmysle Pokynov, zodpovedný za monitorovanie realizácie prostriedkov grantu z EÚ a spolufinancovania.

Pri monitorovaní a vykazovaní spolufinancovania v EUR sa používa:

Pri realizácii (úhrade faktúr..) spolufinancovania v SKK zo ŠR kurz (SKK/EUR), ktorý bol stanovený Ministerstvom financií SR pri zostavovaní rozpočtu, z ktorého boli realizované prostriedky uvoľnené. Odbor Národný fond, v tomto prípade informuje Implementačné agentúry o použitom kurze pre poskytnuté finančné prostriedky. IA následne informujú príslušného sektorového koordinátora.,

Pri realizácii spolufinancovania z finančných  zdrojov, ktoré neboli poskytnuté zo ŠR, sa používa kurz NBS SKK/EUR, platný v deň uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej sa spolufinancovanie realizuje,

Pri realizácii spolufinancovania v EUR sa použije kurz NBS platný v deň úhrady faktúry zo strany IA. Zo štátneho rozpočtu sa finančné prostriedky uvoľňujú na účty NF kurzom platným pre zostavovanie rozpočtu z  ktorého sú uvoľnené. IA ich následne uhradí na základe prepočtu kurzom NBS platným v deň úhrady.  Kurzové rozdiely sa hradia/vracajú z vyrovnávacieho účtu.

Pri realizácii spolufinancovania vo forme nefinančného vkladu, sa použije kurz NBS (SKK/EUR), ktorý je platný v deň podpísania zmluvy o príslušnom vklade.

 

Ukončovanie projektov

Implementačná agentúra zasiela v súlade s finančnou dohodou uzatvorenou medzi IA a NAO do jedného mesiaca od ukončenia obdobia vyplácania prostriedkov  záverečnú deklaráciu týkajúcu sa  finančných údajov zrealizovaného projektu  na Národný fond. V prípade, že v rámci projektu bolo realizované aj paralelné spolufinancovanie, sektorový koordinátor je zodpovedný za včasné poskytnutie správnych a zdokladovateľných údajov  IA.  Tieto údaje obsahujú zvlášť údaj o vyplatenom spolufinancovaní a zvlášť údaj o vyplatenej DPH. V prípade, že výška spolufinancovania realizovaného paralelným spôsobom nedosiahla výšku stanovenú v projektovom formulári (podmienka, že spolufinancovanie dosiahlo 25% nie je dostačujúca),  sektorový koordinátor zároveň poskytne  riadne zdôvodnenie nižšieho kontrahovania spolufinancovania a vysvetlenie, ako boli ciele projektu realizované z prostriedkov spolufinancovania dosiahnuté. Tieto informácie slúžia následne na zdôvodnenie výšky spolufinancovania voči EK.

 

5. FINANCOVANIE PROJEKTOV  ISPA A KOHÉZNEHO FONDU

 5.1. Prechod ISPA na Kohézny fond

Implementácia prebiehajúcich projektov ISPA sa odo dňa vstupu SR do EÚ riadi podľa pravidiel nariadení ES platných pre Kohézny fond. Žiadne nové projekty ISPA nebudú odo dňa vstupu SR do EÚ schválené a rovnako nebudú prijaté žiadne nové ISPA záväzky.

Projekty predvstupového fondu ISPA, ktoré do vstupu SR do EÚ neboli ukončené, sú považované za projekty schválené podľa pravidiel Kohézneho fondu.

Podľa súčasných ustanovení finančných memoránd ISPA, a to aj po modifikácii vykonanej s cieľom ich priblíženia k ustanoveniam a pravidlám platným pre Kohézny fond, sa na národnej úrovni zachováva inštitucionálny rámec finančného riadenia, platný v rámci programu ISPA. V praxi to znamená, že projekty ISPA dobehnú po vstupe do EÚ podľa pravidiel Kohézneho fondu vo vzťahu k EK, ale v rámci finančného riadenia platného pre ISPA na národnej úrovni.

Rozdiely v rámci finančných tokov  medzi  riadnym projektom Kohézneho fondu a projektom ISPA/KF pretransformovaným na projekt Kohézneho fondu sa  týkajú systému bankových účtov, prevodu spolufinancovania zo štátneho rozpočtu na projekty, ako aj ich samotnej alokácie. Tieto rozdiely schválila vláda SR dňa 24.3.2004 svojím uznesením č. 252/2004  v materiáli „Prechod ISPA na Kohézny fond v podmienkach Slovenskej republiky“. Takýto systém finančného riadenia nebude mať negatívny dosah na realizáciu projektov. V praxi však je  nutné striktne rozlišovať implementáciu  projektov ISPA/KF a nových projektov Kohézneho fondu, keďže sa budú realizovať paralelne vedľa seba odlišnými postupmi v rámci finančného riadenia. Vo vzťahu k EK však budú všetky projekty vykazované podľa pravidiel Kohézneho fondu.

V súlade s uznesením vlády č. 1103/2003 zo dňa 19.11.2003 je proces verejného obstarávania v rámci projektov ISPA/KF zabezpečovaný  na úrovni implementačných agentúr podľa národnej legislatívy, s výkonom schvaľovania jednotlivých etáp verejného obstarávania  namiesto Delegácie EK v Bratislave oddeleniami ex ante schvaľovania v rámci jednotlivých implementačných agentúr a s dohľadom na úrovni Odboru Národného fondu MF SR. 

Certifikácia oprávnenosti  výdavkov  v rámci projektov ISPA/KF a funkčnosť systému sa realizuje  v súlade s ustanoveniami relevantných nariadení ES pre KF. S cieľom plniť úlohy v súlade s ustanoveniami Nariadenia Rady (ES) č. 1386/2002 a č. 16/2003 pre KF môže byť certifikátor  príležitostným členom-pozorovateľom výberového konania v rámci procesov verejného obstarávania aj pre projekty KF.  Úlohu certifikačného orgánu plní platobný orgán pre KF – Odbor Národného fondu MF SR

 

 5.2.  Financovanie projektov ISPA (ISPA/KF)

 5.2.1  Finančné prostriedky  ES

Európske spoločenstvá sa podieľajú na financovaní časti oprávnených nákladov v zmysle príslušných právnych predpisov ES. Neoprávnené náklady  hradí konečný prijímateľ. DPH v rámci projektov ISPA je neoprávneným výdavkom.

5.2.1.1.  Forma pomoci z ES

Príspevok z ES na projekty predvstupového fondu ISPA má formu priamej nenávratnej  pomoci.

Podpora v rámci programu ISPA zahŕňa technicky a finančne nezávislé projekty, skupiny alebo schémy projektov životného prostredia a dopravnej infraštruktúry. Z programu možno  financovať aj predbežné a technické štúdie a štúdie uskutočniteľnosti projektu.

5.2.1.2.  Výška pomoci z ES

Rozsah financovania zo zdrojov ES môže dosiahnuť maximálne 75 % verejných výdavkov alebo ekvivalentných výdavkov. V súlade s nariadením Rady 99/1267/ES môže EK v prípade projektov zásadného významu rozhodnúť o zvýšení  tejto čiastky až na 85 %. Predbežné štúdie a projekty technickej podpory sa môžu výnimočne financovať až do výšky 100 % celkových nákladov, pričom náklady na predbežné štúdie a projekty technickej podpory nesmú prekročiť 2 % z alokovaných finančných prostriedkov ES. Výška podpory z predvstupového fondu ISPA je určená výpočtom zahrnutým vo finančnej analýze projektu. V štandardných prípadoch celkové náklady na projekt nie sú nižšie než 5 mil. EUR: V riadne zdôvodnených prípadoch je možné realizovať aj projekt s celkovým objemom nižším ako 5 mil. EUR.

5.2.1.3. Financovanie z ES

Realizácia projektov ISPA/KF sa uskutočňuje prostredníctvom zálohových, priebežných a záverečných platieb z finančných zdrojov ES. Žiadosti o platbu vypracováva platobný orgán, ktorý zároveň zabezpečuje  transfery finančných zdrojov  ES  na základe podkladov implementačných agentúr.

Zálohová platba z ES  býva spravidla vo výške 20 % z celkovej sumy oprávnených nákladov na schválený projekt, uvedených vo finančnom memorande. Pre prevod zálohovej platby na účet MF SR otvorený v Štátnej pokladnici musia byť splnené tieto podmienky:

a)  na prevod prvej zálohovej platby (spravidla vo výške 10 % z celkovej sumy oprávnených nákladov) musí byť podpísané finančné memorandum prijímajúcou krajinou,

b)  zvyšok, druhá zálohová platba sa prevedie po splnení podmienok pre druhú zálohovú platbu, ktoré sú uvedené v ustanoveniach finančného memoranda pre príslušný projekt.

Priebežná platba na projekt sa uskutočňuje za predpokladu, že pri jeho realizácii bol dosiahnutý uspokojivý pokrok smerom k jeho ukončeniu. EK prevedie tieto platby podľa participačného koeficientu  ISPA/KF uvedeného vo finančnom memorande. Priebežné platby sa uskutočňujú na základe oprávnene a skutočne vynaložených finančných prostriedkov. Základnou podmienkou na prevod priebežnej platby pre projekt je odôvodnený nárok na jej prevod, ktorý je súčasťou žiadosti predloženej Európskej komisii najneskôr do 12 mesiacov od vyplatenia druhej zálohovej platby pre projekt z EK.

 Suma zálohových a priebežných platieb EK nesmie prekročiť 80 % z celkovej podpory  ES pre daný projekt. V odôvodnených prípadoch môže EK zvýšiť sumu až na 90 %.

Záverečná platba je založená na oprávnene a skutočne vynaložených finančných prostriedkov na projekt a môže sa uskutočniť za predpokladu, že projekt bol  realizovaný v súlade s podmienkami finančného memoranda a Európskej komisii bola v stanovenom termíne zaslaná záverečná správa. Záverečná správa musí byť predložená EK najneskôr do 6 mesiacov od ukončenia projektu.

 

5.2.2.  Spolufinancovanie z národných zdrojov

Spolufinancovanie projektov ISPA/KF z národných zdrojov predstavuje financovanie z verejného sektora (štátny rozpočet,  rozpočet vyšších územných celkov, obcí) pri dodržaní ustanovení zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zo zdrojov konečného prijímateľa (vlastné zdroje, úvery finančných inštitúcií). Podpora z verejných zdrojov má formu nenávratnej priamej pomoci a návratnej pomoci.

Maximálny podiel účasti štátneho rozpočtu  na financovaní príslušného projektu predstavuje 25 % z celkovo alokovaných zdrojov. V odôvodnených prípadoch môže vláda SR rozhodnúť o vyššom príspevku zo štátneho rozpočtu.

5.2.2.1. Mechanizmus spolufinancovania z národných zdrojov

Spolufinancovanie z národných zdrojov upravujú aktualizované   Pokyny pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu ISPA, uvedené v kapitole 2, časti 2.2.

Spolufinancovanie z národných zdrojov sa zabezpečuje prostredníctvom verejného sektora a úverov finančných, resp. úverových inštitúcií (vládne úvery, úvery so štátnou zárukou) a prostriedkov konečného prijímateľa zabezpečených z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom úverov finančných inštitúcií.

Akékoľvek dodatočné náklady vznikajúce v priebehu realizácie projektu je povinný hradiť konečný prijímateľ. Pri príprave štátneho rozpočtu na nasledujúci rok príslušné ministerstvá (Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstvo životného prostredia SR) predkladajú svoje požiadavky na zabezpečenie spolufinancovania pripravovaných a schválených projektov. Spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu v rámci predvstupového fondu  ISPA (KF) je zabezpečované prostredníctvom kapitoly VPS. Súčasťou uvedenej rozpočtovej kapitoly je aj rezerva na predplácanie faktúr (v rámci rozpočtu verejnej správy sa uvádza ako rezerva na predplácanie kontraktov), úhradu nezrovnalostí, kurzových rozdielov, bankových poplatkov a poplatkov za uskutočňované bankové prevody a daní z úroku tvorených na účtoch MF SR pre  Národný fond v Štátnej pokladnici.

Systém financovania programu ISPA je realizovaný prostredníctvom troch druhov účtov MF SR zriadených pre Národný fond v Štátnej pokladnici. Tento systém tvoria  účty:

sektorové účty MF SR otvorené v Štátnej pokladnici pre Národný fond (MF/NF), ktoré slúžia na prijatie prostriedkov Európskych spoločenstiev. Do tejto skupiny účtov patrí aj účet spolufinancovania zo štátneho rozpočtu MF/NF, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje spolufinancovanie projektov z kapitoly VPS,

účty MF SR otvorené  v Štátnej pokladnici pre Národný fond (MF/NF) pre jednotlivé finančné memorandá, na ktoré sa prevádzajú prostriedky ES zo sektorového účtu pre daný projekt. K týmto účtom má dispozičné právo  príslušná ISPA implementačná agentúra. Druhá skupina účtov zahŕňa aj účty národných zdrojov pre projekt, na ktoré sú prevádzané prostriedky z účtu spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a v prípade spolufinancovania projektu konečným prijímateľom pomoci aj časť spolufinancovania konečného prijímateľa,

vyrovnávací účet Ministerstva financií SR, z ktorého sa uhrádzajú bankové poplatky, kurzové rozdiely, daň z úroku,  nezrovnalosti a na ktorom je vytvorená rezerva na predplácanie faktúr (v rámci rozpočtu verejnej správy sa uvádza ako rezerva na predplácanie kontraktov),

5.2.2.2. Mechanizmus spolufinancovania zo zdrojov konečného prijímateľa

Úhrada faktúr KPP je realizovaná z účtov MF SR otvorených v štátnej pokladnici pre Národný fond  s dispozičným právom implementačných agentúr pre jednotlivé finančné memorandá na báze spoločného financovania. Faktúrovaná čiastka je rozdelená pomerným spôsobom podľa pomeru financovania v zmysle podpísaného finančného memoranda. Podiel čiastky uhrádzanej z prostriedkov ES je uhradený z účtu pre príslušné finančné memorandum pre prostriedky ES. Súčasne je hradená čiastka prislúchajúca  spolufinancovaniu z národných zdrojov z účtu národných zdrojov pre projekt. Náklady, ktoré prevýšia sumu uvedenú vo finančnom memorande, znáša konečný prijímateľ.

 

5.3.    Financovanie Kohézneho fondu

 

5.3.1.  Forma pomoci

Príspevok z ES na projekty Kohézneho fondu má formu nenávratnej priamej pomoci.

Európske spoločenstvá sa podieľajú na financovaní časti oprávnených nákladov v zmysle príslušných právnych predpisov ES. Neoprávnené náklady  hradí konečný prijímateľ. DPH je v rámci projektov KF oprávneným výdavkom, za podmienok uvedených v časti 9.4.

 

5.3.2.    Finančné prostriedky z ES

5.3.2.1. Výška pomoci z ES

Výška pomoci z ES  je stanovená v rozhodnutí EK o projekte, ktorým predmetný projekt EK schvaľuje. Rozhodnutie EK pre príslušný projekt explicitne uvádza rozdelenie spolufinancovania medzi EK a národné zdroje (rozdelené v závislosti od konkrétnych projektov na štátny rozpočet  a zdroje konečného prijímateľa).

Rozsah financovania zo zdrojov ES môže dosiahnuť 80 - 85 % verejných alebo ekvivalentných výdavkov vrátane výdavkov orgánov, ktorých aktivity sa realizujú v rámci administratívneho alebo právneho rámca, ktorého prostredníctvom sa považujú za ekvivalentné verejným orgánom. Príspevok ES možno znížiť v spolupráci s členským štátom o odhadované výnosy z projektov a uplatnenie princípu „znečisťovateľ platí“ ( nariadenie Rady  č. 94/1164/ES zakladajúce KF zo 16.mája 1994; nariadenie Rady č. 99/1264/ES, ktoré mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 94/1164/ES z 21.júna 1999; nariadenie Rady č. 99/1265/ES, ktoré mení a dopĺňa prílohu II Nariadenia Rady č. 94/1164/ES z 21.júna 1999 )

Celkové náklady každého projektu nemajú byť v princípe nižšie ako 10 mil. EUR. Nižšie môžu byť iba v riadne zdôvodnených prípadoch, na základe  osobitných okolností. Predbežné štúdie a projekty technickej podpory môžu mať celkové náklady nižšie ako 10 mil. EUR. 

Podľa rozpočtu verejnej správy  sa predpokladá čerpanie zo záväzkov Kohézneho fondu v roku 2005 vo výške 4 623 mil. Sk a v roku 2006 vo výške  7 384 mil. Sk rovnomerne rozdelené medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstvom  životného prostredia SR.

Financovanie z Kohézneho fondu je v súlade s nariadením Rady 94/1164/ES  a Nariadením  EK č. 1386/2002 (ES) založené na úhrade skutočne vynaložených a oprávnených certifikovaných výdavkoch, ktoré sú potvrdené zúčtovacím dokladom.

Konečným prijímateľom v sektore dopravy bude štát (cesty a železnice) a sektore životného prostredia  subjekty z verejného sektora (vodárenské spoločnosti, štátne podniky a vyššie územné celky).

5.3.2.2. Financovanie z ES

Príspevky určené na financovanie prostredníctvom Kohézneho fondu sú stanovené Európskou komisiou vo výške špecifikovanej v príslušnom rozhodnutí Európskej komisie.

Pre spresnenie čerpania prostriedkov ES musí platobný orgán predložiť odhad očakávaných výdavkov za jednotlivé projekty na príslušný a nasledujúci rok najneskôr do 30. apríla. Pre vypracovanie týchto odhadov riadiaci orgán predloží platobnému orgánu plánované čerpanie finančných prostriedkov ES v príslušnom a nasledujúcom roku najneskôr 30. marca na základe podkladov od sprostredkovateľských orgánov pod platobným orgánom a implementačných orgánov.. 

Okrem riadne odôvodnených prípadov môže EK zrušiť pomoc na projekt, s ktorého realizáciou sa nezačne do 2 rokov od dátumu schválenia pomoci – rozhodnutia EK.

Platby finančných prostriedkov ES pre jednotlivé projekty môžu byť vo forme zálohovej platby, priebežnej platby a záverečnej platby  a vykonávajú sa v súlade s prílohou II nariadenia Rady 94/1164/ES, jej doplnením v rámci nariadenia Rady 99/1265/ES a nariadením  komisie 1386/2002(ES).

Platby finančných prostriedkov ES sa v zmysle č. 303/1995 o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov prevádzajú na osobitný účet Ministerstva financií SR v Štátnej pokladnici v rámci záväzku, ktorý bol prijatý Európskou komisiou, najneskôr do dvoch mesiacov od obdržania akceptovateľnej žiadosti o platbu v súlade s nariadením Rady  94/1164/ES. Tento hraničný termín sa nevzťahuje na zálohové platby.

Po prijatí rozhodnutia o poskytnutí pomoci zo strany ES pre daný projekt a s výnimkou riadne zdôvodnených prípadov i po podpise zmlúv týkajúcich sa verejného obstarávania, prevedie EK zálohovú platbu na osobitný účet Ministerstva financií SR vo výške 20 % z celkovej čiastky na schválený projekt.

Priebežná platba sa uskutočňuje za predpokladu, že pri realizácii projektu bol dosiahnutý uspokojivý pokrok smerom k jeho ukončeniu. Priebežné platby sa uskutočňujú na doplnenie prostriedkov na základe certifikovaných, oprávnene a skutočne vynaložených finančných prostriedkov za podmienok stanovených ES.

Základnou podmienkou na prevod prvej priebežnej platby pre projekt je odôvodnená žiadosť o platbu certifikovaná platobným orgánom, predložená Európskej komisii najneskôr do 12 mesiacov od prevodu zálohovej platby pre projekt z EK na osobitný účet MF SR v štátnej pokladnici. V opačnom prípade nasledujú sankcie zo strany EK (vrátenie celého preddavku alebo jeho časti – na základe oprávnených výdavkov EK).

Celkový súčet preddavkov a priebežných platieb EK nesmie prekročiť 80 % z celkovej podpory  ES pre daný projekt. Tento podiel možno pri dôležitých projektoch rozvrhnutých na ročné splátky v odôvodnených prípadoch zvýšiť až na 90 %.

Záverečná platba založená na báze oprávnene a skutočne vynaložených finančných prostriedkov sa môže uskutočniť pri dodržaní podmienok stanovených ES.

Pokiaľ nie je Európskej komisii odoslaná záverečná správa do 18 mesiacov od konečného termínu pre dokončenie prác a pre platby podľa rozhodnutia o poskytnutí pomoci, zruší sa tá časť pomoci, ktorá predstavuje výšku záverečnej platby pre príslušný projekt.

 

5.3.3. Spolufinancovanie z národných zdrojov

V programovom období 2004-2006 ťažisko spolufinancovania z národných verejných zdrojov spočíva na štátnom rozpočte.

Prostriedky z rozpočtu obce a VÚC sa môžu poskytovať v zmysle zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách (§ 27, § 27a, § 29a) v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci a môžu mať formu dotácie, návratnej finančnej výpomoci alebo záruky za úvery.

V zmysle platnej Koncepcie systému finančného riadenia Kohézneho fondu sa prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytujú súčasne s prevodom prostriedkov ES, teda na základe rovnakých pravidiel.

 

Tabuľka č. 1:

Predpoklad národného spolufinancovania projektov podporovaných z Kohézneho fondu  pre  programové obdobie 2004-2006 podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 – 2007 a odhadu Ministerstva financií SR  (rok 2004) v bežných cenách v mil. Sk

2004 2005 2006
ES Národné zdroje ES Národné zdroje ES Národné zdroje
Spolu Štátny rozpočet Ostatné verejné zdroje

Spolu

 

Štátny rozpočet Ostatné verejné zdroje

Spolu

 

Štátny rozpočet Ostatné verejné zdroje
0 0 0 0 4 623,41 1 301,55 1 211,61 89,94 7 383,72 1 918,60 1 689,08 229,52

 

Projekty Kohézneho fondu sú v rámci programového rozpočtovania zaradené na úrovni projektov, ktoré budú v programovej štruktúre príslušného ministerstva zaradené do programov podľa vecnej náplne (sú súčasťou príslušných rozpočtových kapitol MŽP SR a MDPT SR). S cieľom zabezpečiť kompatibilitu medzi rozpočtovým informačným systémom a IT monitorovacím systémom pre  Kohézny fond budú jednotlivým projektom pridelené špecifické alternatívne kódy. Agregovanie údajov za Kohézny fond sa zabezpečuje pomocou kódovania v Rozpočtovom informačnom systéme.

5.3.3.1.  Mechanizmus návrhu spolufinancovania z národných zdrojov

Spolufinancovanie projektov Kohézneho fondu z národných zdrojov predstavuje financovanie z verejného sektora (štátny rozpočet, rozpočet vyšších územných celkov, obcí) pri dodržaní ustanovení zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zo zdrojov konečného prijímateľa (vlastné zdroje, úvery finančných inštitúcií). Podpora z verejných zdrojov má formu nenávratnej priamej pomoci a návratnej pomoci.

Maximálny podiel účasti štátneho rozpočtu  na financovaní príslušného projektu predstavuje 25 % z celkovo alokovaných zdrojov. V odôvodnených prípadoch môže vláda SR rozhodnúť o vyššom príspevku zo štátneho rozpočtu.

Spolufinancovanie z národných zdrojov vychádza z Koncepcie systému finančného riadenia Kohézneho fondu, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 946/2003.

Spolufinancovanie z národných zdrojov sa zabezpečuje prostredníctvom verejného sektora a úverov finančných, resp. úverových inštitúcií (vládne úvery, úvery so štátnou zárukou) a prostriedkov konečného prijímateľa zabezpečených z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom úverov finančných inštitúcií.

Akékoľvek dodatočné náklady vznikajúce v priebehu realizácie projektu je povinný hradiť konečný prijímateľ. Pri príprave štátneho rozpočtu na nasledujúci rok príslušné ministerstvá (Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstvo životného prostredia SR) predkladajú svoje požiadavky na zabezpečenie spolufinancovania pripravovaných a schválených projektov. Spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu v rámci Kohézneho fondu je zabezpečované v rámci kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstva životného prostredia SR .

Okrem spolufinancovania projektov, ktoré je zabezpečené v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu (MDPT SR a MŽP SR), je v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa zabezpečená globálna rezerva  na štrukturálne operácie, ktorá je popísaná v kapitole 7. tohto materiálu. Pravidlá na využívanie globálnej rezervy na štrukturálne operácie boli schválené uznesením vlády SR č. 41/2004.

 

5.3.4.  Predfinancovanie v Kohéznom fonde

 

Pod predfinancovaním v rámci Kohézneho fondu sa rozumie predfinancovanie prostriedkov ES a predfinancovanie prostriedkov spolufinancovania štátneho rozpočtu .

K predfinancovaniu prostriedkov ES v rámci projektu KF dochádza pri financovaní záverečných 20% prostriedkov ES. Európska komisia prevedie posledných 20% príspevku ES na projekt KF až s určitým časovým oneskorením po ukončení projektu. Sprostredkovateľský orgán pod platobným orgánom rozpočtuje rezervu určenú na predfinancovanie posledných 20% príspevku ES na projekt KF v rámci svojej rozpočtovej kapitoly;

V prípade, že sa projekt realizuje rýchlejšie a výdavky prekročia narozpočtované prostriedky, predfinancovanie prostriedkov ŠR sa zrealizuje z globálnej rezervy, ktorá je alokovaná v kapitole VPS. V uvedenom prípade Sprostredkovateľský orgán pod platobným orgánom zašle na Platobný orgán žiadosť o predfinancovanie prostriedkov ŠR. Platobný orgán uvedenú žiadosť posúdi a v prípade jej odsúhlasenia zabezpečí prevod z kapitoly VPS.

 

 

6.  FINANCOVANIE PROJEKTOV V PROGRAME SAPARD 

 6.1.  Finančné prostriedky ES

 6.1.1.  Forma pomoci z ES

Príspevok z ES na projekty financované z predvstupového fondu SAPARD má formu nenávratnej priamej pomoci.

ES sa podieľajú na financovaní časti oprávnených nákladov v zmysle príslušných právnych predpisov ES. Neoprávnené náklady hradí konečný prijímateľ.

 

6.1.2.  Výška pomoci z ES

Rozsah financovania projektov z prostriedkov ES môže dosiahnuť maximálne  75 % z celkových oprávnených verejných výdavkov (výdavky z rozpočtu ES a zo štátneho rozpočtu). Pri projektoch realizovaných na základe iniciatívy ES s cieľom predbežných štúdií, výmenných pobytov, hodnotení a kontroly môže príspevok ES pokryť až 100 % oprávnených verejných výdavkov.

 

6.1.3.  Financovanie z ES

Alokácia pomoci zo zdrojov ES v rámci programu SAPARD predstavuje sumu 18,3 mil. EUR ročne (v stálych cenách roku 1999) a je poskytovaná na základe Medzinárodnej viacročnej finančnej dohody medzi SR a EK (ďalej len „VFD“) a Ročných finančných dohôd (ďalej len „RFD“).

Finančné prostriedky ES sa poskytujú podľa poradia termínov uzavretia záväzkov. Rozpočtové záväzky ES voči Slovenskej republike sa vedú na účtoch Európskej komisie na základe rozhodnutia EK o potvrdení podpísania jednotlivých Ročných finančných dohôd.

Záväzky v zmysle všeobecného pravidla prijíma ES ročne. Prvý finančný záväzok na účtoch Európskej komisie pre Slovenskú republiku bol prijatý na základe rozhodnutia EK o potvrdení podpísania RFD za rok 2000. Následné finančné záväzky sa vykonávajú každý rok na základe rozhodnutia Európskej komisie o potvrdení podpísania každej RFD so SR. Každý ročný finančný záväzok ES a termín jeho je stanovený  v príslušnej RFD.

Finančné záväzky Európskej komisie pre Slovenskú republiku podľa platných RFD sa môžu čerpať z rozpočtu ES v zmysle nariadenia EK 188/2003 nasledovne:

finančné záväzky týkajúce sa RFD pre r. 2000 do 31.12.2004

finančné záväzky týkajúce sa RFD pre r. 2001 do 31.12.2005

finančné záväzky týkajúce sa RFD pre r. 2002 a 2003 do 31.12.2006

Po potvrdení národnej akreditácie platobnej agentúry pre program SAPARD v SR (úlohu platobnej agentúry zabezpečuje Pôdohospodárska platobná agentúra) uskutočňuje EK prevod prvého preddavku. Táto platba môže byť realizovaná aj vo forme viacerých splátok, nemôže však neprekročiť 49 % ročného finančného záväzku pre Slovenskú republiku stanoveného v prvej RFD.

Platba sa vráti EK  späť v EUR aj s vytvoreným úrokom v prípade , že v priebehu 18 mesiacov od dátumu pripísania preddavku na účet EUR SAPARD neobdrží EK prijateľnú žiadosť o pridelenie finančných prostriedkov ES.

Ak je výška obdržaného preddavku nižšia ako 49 % prvej RFD, môže byť predložená Európskej komisii požiadavka na dodatočné platby preddavku v rozsahu celkového limitu 49 %. Žiadosti o dodatočnú platbu preddavku musia vychádzať zo sumy uvedenej v prehlásení o výdavkoch, ktoré neboli ešte uhradené. Európska komisia uvoľní ďalšie platby preddavku podľa požiadavky.

Európska komisia poskytuje  priebežné platby na úhradu výdavkov skutočne zaplatených, ktoré musia byť  uvedené v žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov z EK. Žiadosť  predkladá Pôdohospodárska platobná agentúra  platobnému orgánu Odboru Národného fondu MF SR vo forme prehlásenia, ktorý ju  preverí a následne  postúpi  Európskej komisii.

Celkový súhrn platieb preddavku a priebežných platieb, ktoré sú uskutočnené v súlade s Programom rozvoja poľnohospodárstva a vidieka, neprekročí 95 % záväzku ES voči SR v rámci programu SAPARD.

Záverečná platba sa uskutočňuje po akceptácii  žiadosti Národného fondu o prevod záverečnej platby z EK. Žiadosť je vypracovaná  na základe žiadosti Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

 

6.2.  Spolufinancovanie z národných zdrojov

Plánovanie potreby finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre program SAPARD vychádza z Viacročnej finančnej dohody a  Ročných finančných dohôd uzatváraných medzi SR a ES. V nich sú stanovené základné pravidlá  finančného riadenia programu SAPARD a zároveň  výška finančných prostriedkov pre daný rozpočtový rok.

Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu predstavuje 25 % z verejných výdavkov (pri väčšine projektov je to 12,5 % z celkovej sumy projektu, keďže konečný prijímateľ hradí 50 % nákladov na projekt z vlastných prostriedkov). Pravidlá financovania projektov v rámci programu SAPARD sú tiež obsiahnuté v Pokynoch pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu SAPARD, ktoré boli schválené uznesením vlády SR č. 776/2003 z 20. 8. 2003 a upravené dodatkom zo dňa 27. 7. 2004.

 

6.2.1.  Mechanizmus spolufinancovania z národných zdrojov

Zabezpečovanie prostriedkov spolufinancovania z národných zdrojov vychádza z podkladov Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Na základe poskytnutých údajov (celková suma projektov pre príslušný rok) Odbor Národný fond zabezpečuje v návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok zodpovedajúcu čiastku finančných prostriedkov.

Systém financovania v programe SAPARD je realizovaný prostredníctvom 4 účtov, ktoré sú otvorené pre MF SR v Štátnej pokladnici:

Účet  EUR SAPARD je určený pre finančné prostriedky z ES, s dispozičným právom Odboru Národného fondu. Na tento účet prichádzajú platby z EK a z neho sa posielajú finančné prostriedky týkajúce sa príspevku ES na účet SKK SAPARD.

Účet  SKK NF/kof je určený pre národné spolufinancovanie z kapitoly VPS s dispozičným právom Odboru Národného fondu. Na tento účet prichádzajú prostriedky určené na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu a posielajú sa z neho na účet SKK SAPARD.

Účet SKK SAPARD s dispozičným právom Pôdohospodárskej platobnej agentúry slúži na prijímanie prostriedkov z prvých dvoch spomínaných účtov a ich následné prevedenie na účet konečného prijímateľa.

Účet SKK NF/B slúži na uhrádzanie dane z úrokov, bankových poplatkov a poplatkov za uskutočnené bankové prevody, nezrovnalostí a kurzových rozdielov. Dispozičné právo k tomuto účtu má Odbor Národný fond.

 

6.2.2.  Mechanizmus spolufinancovania zo zdrojov konečného prijímateľa

Konečný prijímateľ v rámci súkromného sektora hradí z vlastných zdrojov spravidla 50 % nákladov na projekt. V rámci verejného sektora môže konečný prijímateľ získať pomoc až do výšky 100 % nákladov projektu.

Úhrady vo vzťahu ku konečnému prijímateľovi sa realizujú na báze refundácie – náklady projektu uhradí konečný prijímateľ  vždy z vlastných zdrojov a následne mu po overení podkladov  preplatí Pôdohospodárska platobná agentúra oprávnenú  časť nákladov.

 

6.3.  Predfinancovanie zo štátneho rozpočtu

Predfinancovanie v rámci programu SAPARD sa týka len niektorých opatrení, kde je konečným prijímateľom MP SR. Na rozdiel od programu ISPA nebude realizované prostredníctvom kapitoly VPS, ale prostredníctvom kapitoly MP SR.

Okrem toho bude  potrebné zabezpečiť predfinancovanie vo výške 5 % celkového záväzku ES pre SR v roku 2006. Táto suma finančných prostriedkov bude z ES prevedená až po skončení programu SAPARD.

 

 

7.  REZERVA ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU

 7.1.  Rezerva zo štátneho rozpočtu k predvstupovým fondom

Na administrovanie  predvstupových fondov (vrátane rezervy na nezrovnalosti) a ich  predfinancovanie  je zo štátneho rozpočtu potrebné každoročne vyčleniť rezervu pre predvstupové fondy. Pri tvorbe štátneho rozpočtu ju zabezpečuje platobný orgán pre program SAPARD Odbor Národný fond MF SR.

A. Rezerva na administrovanie predvstupových fondov pozostáva z nasledovných častí: 

rezerva na hradenie straty vzniknutej z dôvodu kurzových rozdielov SKK/EUR

Na pokrytie rezervy je potrebné vyčleniť 1 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu. Uvedená čiastka pokryje 1 % sústavného posilnenia SKK voči EUR (napr. pokrýva sústavnú zmenu výmenného kurzu  SKK/EUR o 0,5 jednotiek v priebehu rozpočtového roka). Kurzové straty vznikajú z dôvodu iného výmenného kurzu SKK/EUR v deň uzatvárania zmlúv s konečnými prijímateľmi a deň vyplatenia prostriedkov z ES. 

rezerva na hradenie bankových poplatkov a poplatkov za uskutočňované bankové prevody

Na pokrytie rezervy je potrebné vyčleniť 3 EUR za vedenie účtu za každý mesiac, v ktorom bol účet používaný.

rezerva na hradenie dane z úroku

Na pokrytie tejto položky je pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu potrebné vyčleniť rezervu 0,15 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok Daň z úroku sa uhrádza štvrťročne na príslušnú formu pomoci a jej sadzba  je určená v súlade s § 15 – sadzba dane zákona č. 595/2003 o dani z príjmu vo výške 19 % z nadobudnutých úrokov . 

V prípade predvstupového fondu SAPARD sa daň z úroku z prostriedkov ES nehradí v súlade s ustanoveniami Viacročnej finančnej dohody pre program SAPARD.

rezerva na hradenie nezrovnalostí

Na hradenie prípadných  nezrovnalostí sa má pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu na základe skúseností pri realizácii predvstupovej pomoci vyčleniť rezerva 3 - 11 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok.

Akákoľvek čiastka, ktorá je predmetom vrátenia Európskej komisii, musí byť vrátená pred uplynutím lehoty splatnosti stanovenej Európskou komisiou v súlade s Finančným nariadením  2002/1605/ES. Deň splatnosti je posledným dňom druhého mesiaca nasledujúceho od vydania platobného príkazu EK na vrátenie predmetnej čiastky.

B. Rezerva na predfinancovanie projektov ISPA

Na uskutočnenie predfinancovania v prípade programu ISPA sa určí rezerva zo štátneho rozpočtu na úrovni maximálne 5 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu na základe skúseností pri realizácii predvstupovej pomoci.

C. Rezerva na vrátenie DPH

Nárok na vrátenie DPH si môžu koneční prijímatelia uplatňovať v programoch PHARE, Prechodný fond  a SAPARD. Rezerva na vrátenie DPH sa zabezpečuje vo výške 19 % zo sumy prostriedkov ES a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v rámci tých projektov, pri ktorých vzniká nárok na jej vrátenie.

 

7.2.  Rezerva zo štátneho rozpočtu na štrukturálne operácie

Globálnu rezervu zo štátneho rozpočtu je potrebné vyčleniť na administrovanie štrukturálnych operácií , nezrovnalostí a na financovanie štrukturálnych operácií.

Rezervu na uvedené účely zabezpečujú pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok platobné orgány pre štrukturálne fondy a Kohézny fond.

V rámci uvedenej rezervy sú zabezpečené prostriedky na špecifické výdavky (strata z dôvodu kurzových rozdielov SKK/EUR, bankové poplatky a poplatky za uskutočňované bankové prevody, daň z úroku a nezrovnalosti) a globálne výdavky (pokrytie rýchlejšej realizácie projektov, vykrytie výdavkov na predfinancovanie  a zálohové platby pre konečných prijímateľov z verejného sektora).

Vo vzťahu k spolufinancovaniu zo štátneho rozpočtu je v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 vyčlenená rezerva pre štrukturálne operácie v kapitole Všeobecná pokladničná správa v celkovej výške 660 mil. Sk.

A. Rezerva na administrovanie štrukturálnych operácií vrátane rezervy na nezrovnalosti je určená na hradenie:

straty vzniknutej z dôvodu kurzových rozdielov SKK/EUR

Na pokrytie rezervy je potrebné vyčleniť 1 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu. Uvedená čiastka pokryje 1 % sústavné posilnenie SKK voči EUR (napr. pokrýva sústavnú zmenu výmenného kurzu   SKK/EUR o 0,5 jednotiek v priebehu rozpočtového roka). Kurzové straty vznikajú z dôvodu iného výmenného kurzu SKK/EUR v deň uzatvárania zmlúv s konečnými prijímateľmi a deň vyplatenia prostriedkov ES. 

bankových poplatkov a poplatkov za uskutočňované bankové prevody

Na pokrytie rezervy je potrebné vyčleniť 3 EUR za vedenie účtu za každý mesiac, v ktorom bol účet používaný.

dane z úroku

Na pokrytie rezervy je potrebné vyčleniť rezervu 0,15 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu. Daň z úroku sa uhrádza štvrťročne na príslušnú formu pomoci. Sadzba dane z úroku sa určuje v súlade s ust. § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a predstavuje 19 % z nadobudnutých úrokov.

nezrovnalostí

Na hradenie prípadných nezrovnalostí sa má vyčleniť rezerva 2 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu.

Opravy financovania prostriedkov ES z dôvodu nezrovnalosti sa môžu uskutočniť odpočítaním neoprávnene použitých alebo nevyužitých finančných prostriedkov ES od nasledovnej žiadosti o platbu ES.

Ak nie je možné odpočítanie neoprávnene použitých alebo nevyužitých finančných prostriedkov ES od nasledovnej žiadosti o platbu ES (splatná čiastka prevyšuje výšku sumy uvedenej v nasledovnej žiadosti o platbu), vrátenie týchto finančných prostriedkov uskutočňuje platobný orgán spätným prevodom ES.

Akákoľvek čiastka, ktorá je predmetom vrátenia Európskej komisii, musí byť vrátená pred uplynutím lehoty splatnosti stanovenej Európskou komisiou v súlade s Finančným nariadením č. 2002/1605/ES. Deň splatnosti je posledným dňom druhého mesiaca nasledujúceho od vydania platobného príkazu EK na vrátenie predmetnej čiastky.

Vzhľadom na to, že v porovnaní s predvstupovými fondami ide v prípade štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu  o väčšiu sumu finančných prostriedkov z ES, ktoré sa požadujú od EK pri nasledovnej žiadosti o platbu , pri  plánovanom počte projektov je nižšia pravdepodobnosť vrátenia finančných prostriedkov ES, ktoré prevyšujú ďalšiu žiadosť o platbu ES. Z tohto dôvodu sa  pri štrukturálnych operáciách  pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu počíta s rezervou na úrovni 2 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok..

Na pokrytie rezervy na administrovanie štrukturálnych operácií vrátane rezervy na nezrovnalosti sa môže vyčleniť maximálne 4 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu.

B. Rezerva na financovanie štrukturálnych operácií

Táto rezerva slúži na:

pokrytie prípadnej rýchlejšej realizácie projektov, ktoré by malo za následok prekročenie čiastky rozpočtovanej na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu určenú pre príslušné ministerstvo,

vykrytie výdavkov na predfinancovanie konečných prijímateľov verejného sektora,

audit štruktúr zapojených do riadenia a realizácie štrukturálnych operácií (vzťahuje sa na r. 2004),

iné nevyhnutné výdavky.

Na pokrytie tejto rezervy sa môže vyčleniť maximálne 10 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu.

Celková rezerva vyčlenená na štrukturálne operácie potrebná na zabezpečenie ich plynulého financovania nemôže presiahnuť 14 % z očakávaného reálneho čerpania z finančných prostriedkov ES na nasledujúci rok pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu.

 

 8. Zapojenie EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY do financovania  štrukturálnych operácií

 Pri poskytovaní úverov na podporu realizácie projektov financovaných z predvstupovej pomoci a Kohézneho fondu sa predpokladá spolupráca s vybranými medzinárodnými finančnými inštitúciami, pričom kľúčovú úlohu bude zohrávať Európska investičná banka (EIB).

V zmysle hlavy XVII Zmluvy o ES „Opatrenia Spoločenstva na posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti podporujú štrukturálne fondy, Kohézny fond a EIB.“ V zmysle článku 267 a) Zmluvy o ES „Banka umožní financovanie projektov na rozvoj menej vyspelých regiónov vo všetkých odvetviach ekonomiky“. Uvedené ustanovenia sú transponované do nariadenia Rady  99/1260/ES o štrukturálnych fondoch, kde sa v článku 1 uvádza: „Štrukturálne fondy, EIB a ostatné existujúce finančné nástroje prispejú vhodným spôsobom na dosiahnutie  nasledujúcich troch cieľov“, tzn. cieľov 1, 2 a 3. V zmysle článku 10: „...s cieľom maximálnej stimulácie rozpočtových zdrojov... sa pomoc Spoločenstva formou grantov môže kombinovať... s úvermi. Táto kombinácia sa určí v spolupráci s EIB pri tvorbe Rámca podpory Spoločenstva...“ V etape programovania EIB vyhodnocuje projekty, ktoré členské krajiny EÚ predkladajú EK na spolufinancovanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

EIB zohráva významnú úlohu vo financovaní dlhodobých investičných projektov v Slovenskej republike. Je to najmä v oblasti rozvoja infraštruktúry

V rámci realizácie štrukturálnych operácií vo vzťahu ku KF  v podmienkach SR v prvom programovacom období bude využitie úverov EIB smerované do nasledovných oblastí:

a) veľké infraštruktúrne projekty v oblasti dopravy a životného prostredia

Pre oblasť dopravy schválila Rada EIB  rámcový úver so štátnou zárukou pre Železnice SR vo výške 400 mil. EUR. Tento úver bude čerpaný v tranžiach a použitý na budúce spolufinancovanie projektov ISPA/Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov.

Podobný rámcový úver EIB vo výške 350 mil. EUR bez štátnej záruky bol schválený pre projekt Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest. Dňa 10. novembra 2004 vláda SR svojim uznesením č.  1066/2004 schválila Dohodu o financovaní – Slovenská republika - Program diaľnic a rýchlostných ciest- B (diaľnica D/1 (E50) Mengusovce - Jánovce). Hlavným cieľom  uvedeného projektu je  rozvoj slovenskej cestnej siete prostredníctvom výstavby nových častí diaľnic a rýchlostných ciest ako aj modernizácie malých časti existujúcich ciest. Práce pozostávajú z druhej fázy Programu (ďalej „Projekt“) vybudovania D1 (E50) diaľnice Mengusovce – Jánovce. Celkové predpokladané náklady na projekt sú 705 mil. EUR. Celková pôžička Banky je 350 mil. EUR. Prvá pôžička bola vo výške 68 mil. EUR na základe „Dohody“zo dňa 6. novembra 2003. Banka schválila druhú pôžičku  vo výške 30 mil. EUR. Pôžička sa čerpá v šiestich tranžiach, pričom minimálna výška jednej tranže je 5 mil. EUR. V zákone NR SR č. 598/2003 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2004 je stanovená čiastka v §6 ods.3 písm.a) 1 199 000 000 Sk od Európskej investičnej banky na účely financovania projektu D1 Mengusovce – Jánovce.

Pre financovanie projektov životného prostredia po dočerpaní existujúcej úverovej linky  prostredníctvom SZRB, a. s. ( v sume 30 MEUR pre spolufinancovanie projektov v rámci programu ISPA a následne Kohézneho fondu) je možné dohodnúť ďalšiu úverovú linku.

Rámcový úver pre operačné programy je možné využiť na predfinancovanie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, nakoľko po vstupe SR do EÚ  vzniká možnosť získania celej sumy z rámcového úveru hneď po podpise úverovej zmluvy.

b) dlhodobé rámcové úvery pre domáce komerčné banky

Pri týchto úverových linkách MF SR na požiadanie EIB vydáva tzv. „no objection“ (bez námietky). EIB podpísala úverové linky s HVB, a. s. a VÚB, a. s. vo výške 30, resp. 50 mil. EUR, ktoré sú zamerané najmä na podporu malého a stredného podnikania, ochranu životného prostredia, infraštruktúru, priemysel, služby a cestovný ruch. Tieto úvery môžu byť využité aj na spolufinancovanie relevantných operačných programov. EIB je pripravená rokovať s ktoroukoľvek komerčnou bankou o možnosti ďalších úverových aktivít, napr. pre oblasť spolupráce s mestami a obcami alebo rozvoja agrárneho sektora s podporou prostriedkov SAPARD-u . 

Úverové podmienky EIB pre spolufinancovanie projektov verejného charakteru sa vyznačujú dlhodobosťou a nízkou úrokovou sadzbou. Na poskytnutie úveru požaduje EIB predloženie finančnej analýzy konečného prijímateľa. Lehota splatnosti úveru je od 4 rokov do 20 rokov, výnimočne i dlhšie, avšak nie viac než 30 rokov, pričom odklad prvej splátky istiny je možný až do 10 rokov. Úroková sadzba pre SR sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 3M LIBOR + 5 až 13 bpi na EURO, pričom EIB ponúka i čerpanie v SKK s využitím hedgingových nástrojov na zabezpečenie kurzového  rizika. Poplatky sú minimálne. Financovanie EIB je možné použiť vo väčšine prípadov do výšky 50 % z oprávnených nákladov projektu, pričom v zásade platí, že úver od EIB a štrukturálne fondy predstavujú spolu maximálne 90 % celkových nákladov projektu. Projekt schvaľuje Rada riaditeľov EIB na základe technického zhodnotenia projektu, ktoré vypracuje EIB.

 

 9.  Daň z pridanej hodnoty

 Daň z pridanej hodnoty predstavuje významnú položku pri financovaní projektov podporovaných z predvstupových fondov , Prechodného fondu a Kohézneho fondu.

 

9.1.  DPH v programe PHARE a Prechodný fond

Na základe aktualizovaných  Pokynov  pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu PHARE a Prechodného  fondu, doplnených  Dodatkom č.1  ako aj v nadväznosti na zmenu legislatívy v oblasti DPH bol zavedený nový spôsob úhrady DPH z prostriedkov PHARE a Prechodného fondu. Od 1.5.2004 je DPH z realizovaných prostriedkov PHARE a Prechodného fondu preplácaná konečnému prijímateľovi/dodávateľovi, ktorému nevzniká nárok na jej odpočet alebo vrátenie v zmysle príslušnej legislatívy, prostredníctvom implementačnej agentúry z prostriedkov VPS vyčlenených na tento účel. Zároveň bol v nich upravený aj systém úhrady DPH k prostriedkom  spolufinancovania poskytnutým z VPS tak, že konečný prijímateľ, ktorému vzniká daňová povinnosť a nemá nárok na vrátenie  ani odpočítanie DPH podľa platnej legislatívy, môže prostredníctvom implementačnej agentúry  požiadať o prostriedky na úhradu DPH k finančným prostriedkom spolufinancovania poskytnutým z VPS. Táto možnosť sa vzťahuje na spolufinancovanie realizované od 1.1.2004 v rámci projektov PHARE z FM 2001-2003 a Prechodného fondu.

 

9.2.  DPH v programe SAPARD

DPH v podmienkach programu SAPARD (VFD, časť B, článok 4, odsek 2b) nie je výdavok, ktorý by bolo možné financovať zo zdrojov ES pre program SAPARD.

Mechanizmus uplatňovania DPH v podmienkach Slovenskej republiky upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Na základe aktualizovaných  Pokynov  pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu SAPARD, doplnených  Dodatkom č.1 ako aj v nadväznosti na zmenu legislatívy v oblasti DPH bol zavedený nový spôsob úhrady DPH v rámci programu SAPARD. Od 1.5.2004 sa uhradená DPH z prostriedkov Európskych spoločenstiev a štátneho rozpočtu v rámci programu SAPARD vracia konečným prijímateľom prostredníctvom odboru Národného fondu.

Odbor Národného fondu má pre tento účel otvorený samostatný mimorozpočtový účet v Štátnej pokladnici, z ktorého vykonáva platby súvisiace s vrátením DPH. Požiadavka v štátnom rozpočte v kapitole VPS na tento účel je stanovená na základe podkladov Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Platobný orgán žiada mesačne finančné prostriedky z kapitoly VPS na mimorozpočtový účet v sume žiadostí o vrátenie DPH, ktoré boli predložené na Odbor Národného fondu konečnými prijímateľmi.

 

9.3.  DPH v programe  ISPA

V podmienkach programu ISPA (Príloha III. finančného memoranda ISPA) DPH netvorí súčasť oprávnených nákladov na projekt.

Mechanizmus uplatňovania DPH v podmienkach Slovenskej republiky upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

V systéme programu ISPA je DPH hradená konečným prijímateľom. Táto povinnosť je stanovená v zmluvách medzi implementačnou agentúrou a konečným prijímateľom. V prípade, že konečný prijímateľ je registrovaným platiteľom DPH,  uplatňuje si nárok na vrátenie uhradenej dane v zmysle zákona SR č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Pre projekty životného prostredia zhotoviteľ predloží faktúru konečnému prijímateľovi. Overenú kópiu faktúry zasiela zhotoviteľ implementačnej agentúre, ktorá v zmysle kladného stanoviska konečného prijímateľa prevedie finančné prostriedky z účtu pre príslušné finančné memorandum na účet zhotoviteľa bez DPH v súlade so zmluvou so zhotoviteľom.. Konečný prijímateľ uhradí DPH zhotoviteľovi v prípade, že DPH je súčasťou úhrady, v súlade so zmluvou s konečným prijímateľom.

Pre projekty dopravnej infraštruktúry zhotoviteľ predloží faktúru implementačnej agentúre, ktorá prevedie finančné prostriedky z účtu pre príslušné finančné memorandum na účet zhotoviteľa bez DPH v súlade so zmluvou so zhotoviteľom. Implementačná agentúra uhradí DPH zhotoviteľovi v súlade so zmluvou v prípade, že DPH je súčasťou úhrady.

 

9.4.  DPH v Kohéznom fonde

Vo vzťahu ku Kohéznemu fondu otázku DPH rieši nariadenie Európskej komisie 2003/16/ES, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre implementáciu nariadenia Rady 94/1164/ES vzťahujúce sa na oprávnenosť výdavkov v kontexte opatrení spolufinancovaných z Kohézneho fondu.

Nariadenie Európskej komisie 2003/16/ES v článku 11 ustanovuje, že:

DPH sa považuje za oprávnený výdavok, ak je hradená výlučne  orgánom zodpovedným za implementáciu. DPH, ktorá je nárokovateľná na vrátenie, sa nepovažuje za oprávnený výdavok, aj keď nie je získaná orgánom zodpovedným za implementáciu alebo konečným prijímateľom,

Kde konečný prijímateľ podlieha „flat-rate“ schéme v zmysle článku XIV smernice Rady 77/388/EEC, zaplatená DPH je považovaná za nárokovateľnú na vrátenie pre účely uvedené za prvou zarážkou,

Spolufinancovanie ES nesmie presiahnuť celkové oprávnené výdavky okrem DPH.

Uvedené nariadenia určujú, že z príspevku poskytovaného z Kohézneho fondu sa môže hradiť DPH za prostriedky ES, ak konečný prijímateľ nie je platiteľom DPH.

V prípade, že konečný prijímateľ je platiteľom DPH (DPH je nárokovateľná na vrátenie), postupuje sa podľa platného národného zákona o DPH. Príspevok ES v tomto prípade nepokrýva časť DPH za prostriedky ES (nie je oprávneným výdavkom).

Pri financovaní Kohézneho fondu v podmienkach SR po prispôsobení sa k uvedeným právnym predpisom ES bude platiť pre konečného prijímateľa ako platiteľa DPH nasledovné:

podiel ES a podiel štátneho rozpočtu sa vzťahuje na celkové oprávnené náklady bez DPH

Pri financovaní Kohézneho fondu v podmienkach SR po prispôsobení sa k uvedeným právnym predpisom ES bude platiť pre konečného prijímateľa, ktorý nie je platiteľom dane, nasledovné:

podiel ES a podiel štátneho rozpočtu sa vzťahuje na celkové oprávnené náklady vrátane DPH

DPH, ako oprávnený náklad, musí byť určená v rozhodnutí komisie pre daný projekt ako položka oprávnená na preplatenie v rámci opatrenia (musí byť identifikovaná ako položka v rámci projektu zahrnutá medzi oprávnené výdavky už v čase predkladania žiadosti pre projekt pre financovanie z Kohézneho fondu Európskej komisii).

 

 


[1] V prípade predvstupového nástroja ISPA sa dňom vstupu pristupujúcich krajín do EÚ považujú všetky neukončené projekty ISPA za projekty Kohézneho fondu (podľa novo začleného článku 16 nariadenia rady ES č. 99/1264/ES a nariadenia Rady č.99/1265/ES a podliehajú ustanoveniam, ktoré sú platné v legislatíve EÚ pokrývajúcej Kohézny fond.

[2] Od 1.1.2005 bude plne nahradený zákonom č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[3] V súlade s Pokynmi pre hospodárenie s finančnými prostriedkami pri realizácii programu PHARE a Prechodného fondu – Transition Facility zo dňa 15.6.2004.

[4] Od 1.1.2005 bude plne nahradený zákonom č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov