Späť Verzia pre tlač

Koordinácia fiškálnych politík členských štátov a záväzky SR v tejto oblasti

aktualizované dňa: 14. 07. 2005

Základnými cieľmi fiškálnej politiky bude aj v rokoch 2005 až 2007 podpora zdravého a dynamického rastu slovenskej ekonomiky a približovanie verejných financií k úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Okrem toho však od 1. mája 2004 musí Slovensko plniť aj v oblasti fiškálnej politiky záväzky, ktoré z členstva v EÚ vyplývajú. Ide predovšetkým o povinnosť zabraňovať existencii nadmerného deficitu verejných financií. Cieľom tejto prílohy je podrobnejšie informovať o pravidlách fiškálnej politiky v EÚ a záväzkoch SR v tejto oblasti.

A. Koordinácia fiškálnych politík členských štátov Európskej únie Každý členský štát Európskej únie je zodpovedný za svoju rozpočtové politiku, s výnimkami uvedenými v Zmluve o Európskom spoločenstve. Fiškálna politika v Európskej únii (EÚ) nie je harmonizovaná alebo inak centralizovaná, členské štáty však svoje fiškálne politiky koordinujú, pričom pravidlá koordinácie sú určené viacerými dokumentmi, počínajúc Zmluvou o Európskom spoločenstve a Nariadeniami Rady končiac. Kľúčovým bodom koordinácie fiškálnych politík je udržiavanie zdravých verejných financií, ako prostriedku na upevňovanie podmienok pre cenovú stabilitu a silný udržateľný rast prispievajúci k tvorbe pracovných miest. Rámcové pravidlá koordinácie fiškálnej politiky sú stanovené v Zmluve o Európskej únii, ktorá bola podpísaná členskými štátmi vo februári 1992 v Maastrichte .

Na základe tejto zmluvy vznikla EÚ sa upravila Zmluva o Európskom spoločenstve (Zmluva), ktorá je základným dokumentom fungovania EÚ. Zmluva v kapitole „Hospodárska politika“ (Článok 99) ustanovuje, že „členské štáty EÚ považujú svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinujú ich v rámci Rady EÚ“ (Rada ECOFIN, členmi sú ministri financií členských štátov EÚ). Cieľom koordinácie hospodárskej politiky je vytvorenie jednotných štandardov vo všetkých členských štátoch a zabezpečenie spoločného ekonomického vývoja v EÚ. Ústredným ustanovením pre výkon fiškálnej politiky je článok 104 Zmluvy spolu s Protokolom č. 5 o procedúre nadmerného deficitu, ktorý je súčasťou Maastrichtskej Zmluvy o EÚ.

Podľa článku 104, odseku 1 Zmluvy členské štáty majú povinnosť zabrániť nadmernému deficitu verejných financií. Európska komisia (EK) skúma potenciálnu existenciu nadmerného deficitu na základe dvoch kritérií (Článok 104, odsek 2), ktoré sú presne definované v Protokole č. 5: 1. Pomer plánovaného alebo skutočného deficitu verejných financií k hrubému domácemu produktu prevyšuje hodnotu 3% HDP okrem prípadov, keď: a. tento pomer podstatne klesol alebo sa neustále znižuje, až dosahuje úroveň, ktorá sa približuje k odporúčanej hodnote alebo b. prekročenie odporúčanej hodnoty je len výnimočné alebo dočasné a pomer zostáva na úrovni blízkej odporúčanej hodnote. 2. Pomer hrubého dlhu verejných financií k HDP prevyšuje 60%, okrem prípadov, ak sa tento pomer dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom sa približuje k odporúčanej hodnote.

Pri existencii nadmerného deficitu verejných financií nasleduje postup ustanovený v Zmluve, ktorý môže v prípade krajín, ktoré už zaviedli euro, vyvrcholiť až finančnými sankciami (Článok 104, odsek 11 Zmluvy). Tie predstavujú najprv neúročený vklad (0,2% HDP plus 1/10 rozdielu medzi dosahovaným deficitom verejných financií a referenčnou hodnotou 3% HDP), ktorý sa po dvoch rokoch pri pretrvávajúcej existencii nadmerného deficitu premení v celom objeme na pokutu. Doplnením a spresnením ustanovení Zmluvy o ES v oblasti fiškálnej politiky je Pakt stability a rastu, ktorý bol schválený v júni 1997 v Amsterdame.

Pakt je zložený z troch dokumentov:

1. Uznesenie Európskej rady o Pakte stability a rastu.
2. Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad rozpočtovými pozíciami a koordinácii hospodárskych politík.
3. Nariadením Rady (ES) č. 1467/97 o urýchlení a vyjasnení zavedenia postupu pri nadmernom deficite.

Pakt stability a rastu definuje strednodobý cieľ fiškálnej politiky - takmer vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet (close to balance or surplus). Podľa Paktu je „udržiavanie zdravých verejných financií prostriedkom na upevnenie podmienok pre cenovú stabilitu a silný udržateľný rast prispievajúci k vytváraniu pracovných miest.“ Základom mechanizmov na sledovanie rozpočtového vývoja a na uľahčenie koordinácie hospodárskych politík sú programy stability so špecifikáciou strednodobých rozpočtových cieľov, ktoré členské štáty eurozóny predkladajú EK a Rade EÚ na základe Nariadenia Rady (ES) č. 1466/97. Povinnosťou Rady EÚ je vyžadovať sprísnenie programových cieľov, ak dôjde k záveru, že je to nevyhnutné, sledovať plnenie programov a odporúčať nápravné opatrenia v prípadoch podstatného odklonu rozpočtovej pozície od strednodobých cieľov programu. Členský štát, ktorý nie je členom eurozóny, má povinnosť vypracúvať tzv. konvergenčný program , a to za rovnakých podmienok a pravidiel, ktoré sa vzťahujú na programy stability členských štátov eurozóny.

B. Záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii v oblasti fiškálnej politiky V zmysle Zmluvy o pristúpení SR k EÚ (Článok 2), ktorá bola podpísaná v apríli 2003, sú od vstupu Slovenska do Únie v máji 2004 pre Slovenskú republiku záväzné ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi EÚ pred pristúpením a tieto sa budú uplatňovať za podmienok stanovených v týchto dokumentoch . Podľa článku 4 Zmluvy o pristúpení SR k EÚ je Slovenská republika odo dňa vstupu do EÚ súčasťou Hospodárskej a menovej únie. To znamená, že sa na ňu vzťahuje povinnosť zabrániť nadmernému deficitu verejných financií. Na druhej strane je SR súčasťou Hospodárskej a menovej únie ako členský štát s derogáciou, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku 122 Zmluvy, čo znamená, že článok 104 Zmluvy neplatí pre SR v plnom rozsahu. Slovenská republika nemôže byť v súčasnosti v rámci postupu pri nadmernom deficite podrobená zvýšenému rozpočtovému dohľadu Radou EÚ a ani sankciám (Článok 104, odsek 9 a odsek 11 Zmluvy). Napriek tomu, že niektoré sankcie sa voči Slovensku uplatňovať nemôžu, porušovanie záväzkov v oblasti fiškálnej politiky môže mať negatívne dopady už aj v súčasnosti. Ide predovšetkým o tieto body:

1. Existuje možnosť zastavenia financovania z Kohézneho fondu . Článok 6. nariadenia Rady (ES) č. 1264/99 ustanovuje, že žiadne nové projekty alebo v prípade dôležitých projektov žiadne nové projektové etapy nesmú byť financované Kohéznym fondom v členskom štáte, ak Rada EÚ konajúca kvalifikovanou väčšinou na základe odporúčania Európskej komisie zistí, že členský štát pri uplatňovaní tohto nariadenia neimplementoval program ustanovený v článku 2. odsek 4. (t.j. konvergenčný program) takým spôsobom, aby zabránil nadmernému deficitu verejných financií. Toto rozhodnutie sa zruší, ak Rada EÚ zistí, že príslušný členský štát prijal opatrenia na implementáciu tohto programu takým spôsobom, aby zamedzil nadmernému deficitu verejných financií.

2. Dodržiavanie línie rozpočtovej korekcie, ktoré Rada EÚ pravidelne hodnotí, je dôležitým ukazovateľom dôveryhodnosti hospodárskej politiky . Zníženie dôvery, napríklad zo strany finančných trhov, by malo na Slovensko automaticky negatívne dopady, napríklad vo forme vyšších úrokov, za ktoré si budeme požičiavať finančné zdroje.

3. Slovensko plánuje vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II a následne prijatie spoločnej meny eura. Pred prijatím eura treba dosiahnuť úplný súlad s maastrichtskými kritériami. Nedodržiavanie korekčnej línie pre fiškálnu konvergenciu preto oddiali zrušenie rozhodnutia o existencii nadmerného deficitu, a tým prijatie eura .

Slovenská republika je v súčasnosti plne zapojená do procesov fiškálneho dohľadu a koordinácie hospodárskych politík EÚ.

1. Slovensko predkladá pravidelne dvakrát ročne (k 1. marcu a k 1. septembru) notifikáciu fiškálneho deficitu a dlhu verejného sektora podľa nariadenia 3605/93 v súlade s požiadavkami metodiky ESA 95. Notifikácia obsahuje predovšetkým aktuálne informácie o deficite verejných financií a výške verejného dlhu.

2. SR predložila 15. mája 2004 Európskej komisii svoj prvý konvergenčný dokument „Konvergenčný program Slovenska pre roky 2004 – 2010“, ktorý prezentuje ciele vlády SR do roku 2010 a záväzok dosiahnuť stredno- až dlhodobé zámery hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Aktualizácia konvergenčného programu bude predložená EK po schválení návrhu štátneho rozpočtu vo vláde, najneskôr však 1. decembra 2004.

Na základe vyššie uvedených dokumentov, teda notifikácie a konvergenčného programu, konali európske inštutúcie v súlade so všeobecne platnými pravidlami v EÚ:

1. Na základe notifikácie z marca 2004 začala Európska komisia sledovať vývoj rozpočtovej situácie a stav verejného dlhu Slovenskej republiky (Článok 104, odsek 2 Zmluvy).

2. Európska komisia vypracovala na začiatku mája správu (Článok 104, odsek 3 Zmluvy).

3. Ekonomicko-finančný výbor (EFC) sformuloval stanovisko k správe EK (Článok 104, odsek 4 Zmluvy), ktoré schválil 24. 5. 2004.

4. Európska komisia posúdila, či nadmerný deficit existuje alebo či môže na Slovensku vzniknúť, a 24. 6. 2004 schválila príslušné stanovisko (Článok 104, odsek 5 Zmluvy) a predložila ho Rade EÚ.

5. Rada EÚ rozhodla o existencii nadmerného deficitu (Článok 104, odsek 6 Zmluvy) 5. 7. 2004 a súčasne dala SR odporúčania s cieľom napraviť nadmerný deficit (Článok 104, odsek 7 Zmluvy), pričom ustanovila lehotu maximálne štyri mesiace (do 5. 11. 2004) na prijatie účinných opatrení, ktoré musia byť v súlade s korekčnou líniou na nápravu deficitu, ktorá sa ustanovuje v odporúčaní Rady EÚ (Článok 104, odsek 7 Zmluvy). Odporúčania Rady ECOFIN z 5. 7. 2004 podľa článku 104, odsek 7 Zmluvy o ES Rada ECOFIN odporúča vláde SR: - čo najskôr odstrániť súčasný nadmerný deficit; - v strednodobom rámci podniknúť kroky k dosiahnutiu cieľa, ktorým je spoľahlivé a udržateľné zníženie deficitu pod úroveň 3% HDP najneskôr v roku 2007, v súlade s postupom na zníženie deficitu bližšie určenom v stanovisku Rady ECOFIN z 5. 7. 2004 o konvergenčnom programe predloženom v máji 2004; - rázne vykonať opatrenia naplánované v konvergenčnom programe, najmä opatrenia týkajúce sa navrhovaných reforiem v oblasti zdravotníctva a ďalšej racionalizácie verejného sektora; - urýchliť fiškálne úpravy, v prípade, že uskutočnené štrukturálne reformy vyústia do vyššieho rastu, ako sa očakávalo v konvergenčnom programe, najmä určením väčšiny príjmov prevyšujúcich rozpočtované príjmy predovšetkým na rýchlejšie zníženie deficitu; - do 5. novembra 2004 podniknúť účinné kroky s ohľadom na opatrenia plánované na dosiahnutie cieľového deficitu pre rok 2005. Okrem toho Rada ECOFIN vyzýva posilniť záväzný charakter trojročného rozpočtového rámca zavedením podrobných strednodobých stropov rozpočtových výdavkov.