Späť Verzia pre tlač

Nezostarneme tak rýchlo ako sa čakalo

30. 05. 2018

ImgCont/1_New_image/FotoPressDep/dochodcovia.jpg

Podľa správy Európskej komisie bude Slovensko treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie. Z najmladšej ekonomiky v EÚ, ktorou bola naša krajina v rokoch 2012 až 2015 sa do roku 2070 zmení podľa predpovedí EK na ôsmu najstaršiu. Výrazne sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu. EK tvrdí, že v roku 2070 pripadne na jedného dôchodcu približne 1,5 pracujúceho, zatiaľ čo dnes je to 3,2 pracujúceho. Tieto zmeny ovplyvnia aj výšku výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ktoré sa po roku 2034 začnú zvyšovať. Rovnako sa podľa EK bude zvyšovať aj stredná dĺžka života, ktorá u mužov vzrastie zo 73,7 na 84,2 rokov a u žien z 80,7 na 89,1 medzi rokmi 2016-2070.

Na Slovensku je v týchto dňoch horúcou témou vek odchodu do dôchodku a jeho možné zastropovanie. Strop na dôchodkový vek už zaviedli všetky krajiny V4 okrem Slovenska. V Poľsku za cenu polovičných dôchodkov a v Česku na úkor dlhodobej udržateľnosti. V Česku a Maďarsku dôchodkový vek prestane rásť keď dosiahne hranicu 65 rokov, v Poľsku je to 65 rokov u mužov a 60 rokov u žien. Tieto opatrenia však budú znamenať, že napríklad Poľsko bude mať síce z krajín V4 najnižší dôchodkový vek, ale zároveň nebude výška dôchodku dosahovať ani štvrtinu priemernej mzdy.

Podľa správy EK budú síce na Slovensku výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva v najbližších rokoch klesať, ale tento trend bude pokračovať iba do roku 2034. Počas tohto obdobia klesnú z 8,6 % HDP v roku 2016, na úroveň 7,6 % HDP v roku 2034 a to najmä vďaka dôchodkovej reforme z roku 2012.

Po roku 2034 očakáva komisia aj u nás rast výdavkov citlivých na starnutie o 3 % HDP do roku 2070,  mierne nad priemerom EÚ (2,2%).  Bude sa tak diať najmä z  dôvodu, že do dôchodku budú v tom čase odchádzať silné populačné ročníky (tzv. Husákove deti), ktoré budú pracovať viac rokov a budú mať vyššie dôchodkové nároky. Nárast výdavkov vďaka demografickým predpokladom a zlepšujúcemu sa trhu práce nie je taký výrazný ako sa predpokladalo v predchádzajúcej správe spred troch rokov.

Diskusia o zavedení stropu pre dôchodkový vek by mala byť sprevádzaná kompenzačnými opatreniami a reformami, ktoré zabezpečia zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ide najmä o reformy vedúce k zvýšenej produktivite práce, zamestnanosti a pôrodnosti. Potrebná je tiež implementácia premyslenej migračnej politiky.
Zavedenie stropu na dôchodkový vek bez kompenzačných opatrení v dôchodkovom systéme bude mať negatívny vplyv na indikátor dlhodobej udržateľnosti už dnes. „Vzhľadom na to, že stropovanie dôchodkov úzko súvisí s nárastom verejných výdavkov a zároveň sa dá očakávať aj negatívny dopad na verejný dlh si myslíme, že by prípadný ústavný zákon o zastropovaní veku odchodu do dôchodku mal byť prepojený aj s našim ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Ministerstvo financií preto príde s návrhom, ktorý by mohol byť súčasťou zákona o zastropovaní dôchodkov a ktorý by prepájal tento zákon so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti,“  uviedol podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.

Komentár nájdete tu: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11771

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR