Späť Verzia pre tlač

Slovenská ekonomika bude rásť vďaka investíciám a exportu

08. 11. 2018

ImgCont/1_New_image/FotoPressDep/commission.jpg

Slovenskej ekonomike sa bude dariť aj naďalej. Vyplýva to z jesennej prognózy, ktorú dnes zverejnila Európska komisia. Naša ekonomika by podľa nej mala rásť  o 4% v tomto a o 4,1% v budúcom roku. Za najväčších ťahúňov rastu pritom môžeme označiť spotrebu domácností a investície. Na budúci rok bude dominovať aj export. Pozitívne správy ohlásila EK aj na trhu práce.

Európska komisia (EK) dnes potvrdila svoj odhad rastu slovenskej ekonomiky pre tento rok. V roku 2019 by naša ekonomika mala rásť o 4,1 %. Spotreba domácností bude naďalej ťahať ekonomický rast, pričom tento rok sa k nej pridajú investície a budúci rok aj export.  Komisia prvýkrát prognózuje aj rok 2020, v ktorom predpokladá zvoľnenie dynamiky HDP ku 3,5 %. Dôvodom je spomaľujúci zahraničný dopyt.

"Prognóza Európskej komisie potvrdzuje zdravú štruktúru rastu našej ekonomiky. Slovensko bude v rokoch 2019 a 2020 treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou eurozóny s rastom dvojnásobne rýchlejším ako priemer celého klubu. Výhľad na nasledujúce dva roky je dobrý a bude mať pozitívne dopady aj na trh práce", uviedol minister financií Peter Kažimír.

EK opätovne zvýšila aj výhľad zamestnanosti. Nezamestnanosť by na konci horizontu mala klesnúť k 6 %. Kvôli pnutiam na trhu práce by malo tempo rastu miezd v rokoch 2019 a 2020 prevýšiť 6 %.

Podľa prognózy EK dosiahne rast cenovej hladiny v tomto i budúcom roku úroveň 2,6 %. Hoci inflácia už zaznamenala svoj vrchol v druhom štvrťroku, v ďalšom období zostane vyššia najmä kvôli rastu miezd.

Do roku  2020 očakáva EK takmer vyrovnané hospodárenie SR. Deficit verejnej správy pre rok 2018 odhaduje vo výške 0,6 % HDP a v roku pokles na 0,3 % HDP.  V roku 2020 prognózuje EK už takmer vyrovnaný rozpočet.
Zníženie deficitu umožní podľa EK predovšetkým pokračujúci pozitívny ekonomický vývoj a najmä silný trh práce, ktorý prinesie dodatočné príjmy v oblasti daní a odvodov.

Dodatočné príjmy prinesie aj zvyšovanie efektívnosti výberu daní. Verejné výdavky budú podľa odhadu EK rásť len miernym tempom aj po zohľadnení plánovaného navýšenia miezd vo verejnom sektore, ako aj viacerých opatrení zo sociálneho balíčka. Nižšia úroveň čerpania prostriedkov z EÚ bude podľa EK kompenzovaná plánovanými investičnými aktivitami na úrovni samospráv.

Hrubý dlh bude podľa EK klesať výraznejšie pod sankčné pásma dlhovej brzdy. Dlh sa v roku 2018 podľa EK zníži na úroveň 48,8 % HDP, čím klesne pod dolnú hranicu národných sankčných pásiem dlhovej brzdy. Pre roky 2019 a 2020 EK očakáva ďalšie znižovanie dlhu,  až na úroveň 46,4 %, resp. 44,2 % HDP. Dlh SR bude o viac než tretinu pod priemerným dlhom eurozóny. Oproti priemeru krajín V3 bude dlh SR nižší o takmer 5 p. b.

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR