Späť Verzia pre tlač

Reforma riadenia verejných financií v slovenskej republike

aktualizované dňa: 22. 05. 2005

Úvod

Vláda sa vo svojom Programovom vyhlásení zaviazala znížiť deficit rozpočtu verejných financií do konca jej volebného obdobia (2006) na 3 % z HDP. To by malo okrem zvýšenia udržateľnosti verejných financií taktiež urýchliť formálnu a skutočnú konvergenciu a tým splniť 2 podmienky pre účasť v EMU.

Za účelom dosiahnutia tohto cieľa bolo rozhodnuté začať komplexnú reformu systému verejných financií vrátane reforiem v oblasti verejných výdavkov (zdravotná starostlivosť, dôchodkový systém), príjmy (dane) a riadenia verejných financií, čo by malo umožniť zníženie daňových odvodov a odvodov na sociálne zabezpečenie.

Reformy riadenia verejných financií sú štruktúrované tak, aby podporili aj makroekonomickú stabilitu a celkovú stabilitu ekonomického prostredia a aby bolo dosiahnuté lepšie financovanie štátnych funkcií docielených politickým konsenzom.

Od roku 2000 urobilo Slovensko výrazný pokrok v zlepšení riadenia verejných financií vďaka nasledovným bodom:

  • Zrušenie deviatich štátnych fondov a ich začlenenie do rozpočtových kapitol;
  • Zlepšenie finančného auditu prijatím zákonov o finančnej kontrole a internom audite;
  • Vytvorenie metodiky pre prípravu strednodobého fiškálneho výhľadu a predvstupový ekonomický program založený na požiadavkách EU;
  • Vytvorenie a implementácia metodiky pre transformáciu výkazníctva vyvinutého na báze hotovostných tokov do ESA 95 (EU) a GFSM2001 (IMF) metodika (akruálový princíp);
  • Obmedzenie možnosti vytvoriť nekontrolovateľný deficit lokálnou administratívou a fondmi sociálneho zabezpečenia;
  • Koncepčné vylepšenie prípravy rozpočtu posilnením dôležitosti rozpočtového rámca;
  • Zlepšenie prepojenia rozpočtových sekcií počas prípravy rozpočtu;
  • Implementácia pilotného projektu programového rozpočtovania (rozpočtovanie orientované na výsledky).

Zmeny však vzbudzovali pocit, že boli zavedené účelovo, izolovane, bez vzájomných prepojení, a že mali skôr technický a metodický charakter, bez vytvorenia potrebného inštitucionálneho rámca. Preto bol na báze osvedčených postupov a princípov, tak ako ich sformulovali OECD a IMF, v kombinácii so slovenskými skúsenosťami vytvorený program komplexnej reformy sústredený na tri vzájomne prepojené oblasti:

1. Posilnenie transparentnosti verejných financií, ktoré sa dosiahne: (i) zlepšením rozpočtovej a fiškálnej, ekonomickej a sociálnej politiky zavedením strednodobého rámca a fiškálneho výhľadu, (ii) zjednotenie definovaní verejnej administratívy, (iii) zlepšenie rozpočtovania a vykazovania vrátane analýzy prechodu na akruálne účtovníctvo, (iv) zabezpečenie fungovania štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, (v) zavedenie určitej miery fiškálnej decentralizácie, (vi) používanie podobných princípov transparentnosti vo verejnej správe, verejných fondoch, verejných inštitúciách a ostatných prvkoch verejných financií, (vii) preskúmanie pôvodného stavu verejných financií vrátane rozsahu záväzkov a pohľadávok na báze rizikového ohodnotenia, (viii) zavedenie systému sledovania a riadenia pre mimo rozpočtové a kvázifiškálne štátne aktivity, (ix) zníženie počtu rozpočtových kapitol, (x) posilnenie finančnej kontroly a zavedenie kontroly na báze výsledkov, (xi) zavedenie pravidiel ukotvených v zákonoch, ktoré zamedzia účelovým rozhodnutiam podkopávajúcim rozvoj udržateľnosti verejných financií, (xii) zvýšenie transparentnosti verejných financií širokej verejnosti.

2. Posilnenie strategického plánovania alokácie zdrojov a prechodu na rozpočtovanie zamerané na výsledky zavedením programového rozpočtovania, ktoré by malo umožniť (a) podporu manažérskeho prístupu a zvýšenie zodpovednosti riadenia rozpočtových kapitol, (b) zavedenie konceptov efektivity, účinnosti a účelovosti prípravy, plnenia a vyhodnotenia rozpočtu, (c) posilnenie súťaživosti o zdroje, (d) optimalizáciu plánovania a využitia prostriedkov z európskych zdrojov, (e) vytvorenie bázy pre prechod na viacročné rozpočtovanie, (e) zlepšenie komunikácie vlády s verejnosťou a zvýšenie úrovne transparentnosti vlády smerom k občanom.

3. Zriadenie stabilného strednodobého rámca verejných financií formou: (i) vytvorenia systému pre formuláciu a schválenie priorít ekonomickej politiky na politickej úrovni rozhodovania, (ii) vytvorenia systému vládneho makroekonomického prognózovania tvoriaceho spoľahlivé a konzervatívne odhady makroekonomického vývoja a zabezpečujúceho prepojenie makroekonomických údajov s parametrami verejných financií, (iii) zriadenia strednodobého fiškálneho výhľadu v súlade s EÚ požiadavkami a rozhodovacím procesom vládnych a rozpočtových kapitol (iv) vypracovanie a zavedenie metodiky viacročného rozpočtovania.

Svetová banka podporuje Reformu riadenia verejných financií pôžičkou vo výške 5 miliónov EUR (SK-7181) ako aj svojou odbornou znalosťou v technických a sprostredkovateľských záležitostiach.

Reforma riadenia verejných financií je komplexnou reformou, ktorá vyžaduje okrem legislatívnych zmien taktiež vytvorenie inštitucionálnych kapacít. Preto bude časť reformy venovaná analýze rozpočtového procesu z hľadiska organizačnej štruktúry, personálnych kapacít, procedurálnych postupov a rozhodovacích mechanizmov v rámci Ministerstva financií Slovenskej republiky a vybraných ministerstiev. Cieľom tejto analýzy bude formulácia návrhov na optimalizáciu rozpočtového procesu na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach.

Po úspešnej implementácii reformy by malo Slovensko mať moderný systém riadenia verejných financií kompatibilný s krajinami EÚ, ktorý bude spájať strednodobé strategické ciele a politické priority s reálnymi možnosťami slovenskej ekonomiky a umožní efektívne využívanie zdrojov EÚ a realistický odraz vládnej politiky v strednodobých výdavkových prioritách a následnom ročnom verejnom rozpočte. Ďalším dôležitým prvkom bude dobrá verejná správa cestou posilnenia manažérskej zodpovednosti, funkčnosti nezávislého systému interného auditu a vonkajšej kontroly NKÚ. Konečným výsledkom bude vytvorenie systému riadenia verejných financií, ktorý bude ekonomický z pohľadu daňových platcov a viac transparentný z pohľadu občanov.